The Last Hope

Volá sa to cucflek!

Pil som s Veronikou kávu. Fajčili sme a snažili sa prebrať. Nick ešte spal. Veronika sa ku mne naklonila. „Vy čo ste v noci stvárali?" užgŕňala sa. Líca mi ako na povel očerveneli. „Am...no...prepáč ak sme ťa zobudili." Veronika vyprskla do smiechu.
„Však ja som všetko počula!" Líca som mal červené ako najzrelšia rajčina. Ouč na n-tú na druhú. „Ja..teda my..." začal som zo seba pomaly súkať slová. „Nič také nebolo. Len bozkávanie."
„Ó áno. Bozkávanie so vzdychmi ako pri trojhodinovom sexe." Zasmiala sa. „Ale vážne sme sa len bozkávali!" zaúpel som. „Len sme sa bozkávali, potom som mu sal kožu ako dudlík..." vyprskla do smiechu. „To sa nazýva cucflek ty teľa." Smiala sa na celý balkón. Aha. Takže som mu robil cucflek. „Proste, bozkávali sme sa, robil som mu cucflek nad kľučnou kosťou a potom som mu len prso tak trochu... jebal." Veronika obdivuhodne na mňa pozerala. „Nikuško ty kaňúr." Smiala sa. „Takéto veci robiť. Ste mohli povedať aby som spala inde."
„Ale ja som nevedel že sa niečo takéto stane!" bránil som sa.
„V pohode drahý." Usmiala sa. „Aspoň viem že to medzi vami dvoma funguje. Čo budeme dnes robiť?" spýtal som sa napokon.
„Netuším." Mykla pleciami. „Čo tak ísť dakde do prírody? V meste ma to už unavuje."

Nick vstal o dobré dve hodiny pozdejšie. S Veronikou sme ho ešte pozorovali, ako sladko spí. Oči zatvorené, vlasy strapaté, úsmev krásny. Stále bol bez trička. A paplón bol do pásu stiahnutý, takže sme mohli obdivovať ten výstavný kus. „Teda, na to že je to tvoj prvý vzťah si si vybral vážne obdivuhodný kus." Poznamenala keď sme boli v kúpeľni a robili divy z vlasmi.
„Ja som o to ani úprimne nestál." „Viem, ale aj tak. Myslíš že je čistý ...gay?" Rozmýšľal som.
„Neviem ti povedať naisto. Objavil sa tu z ničoho nič." A vyrozprával som jej čo sa stalo predtým, než došlo k tomu, k čomu došlo. Ako mi spočiatku liezol na nervy, potom príhody z jeho oslavy, až situáciu pri priehrade, ktorá to všetko odštartovala do nového rozmeru. Taktiež som jej vyrozprával znova ten deň, kedy sme hrali na xboxe. Napäto ma počúvala.
„Tak ti poviem Nikuško, možno že ťa skutočne ľúbi." Vzdychol som.
„Bojím sa že robím najväčšiu chybu v živote." Objala ma.
„Nemyslím si. Pozri, keby mu šlo len o sex tak asi by ťa už dávno pretiahol, nemyslíš?" Zamyslel som sa.
„Asi máš pravdu. Ale prvé náznaky som už včera pocítil. Keď som mu dokončil ten prsný...cucflek? Tak vtedy mu stál." Vyprskla do smiechu. „A čo čakáš ty dilino? Však hento je jedna z TOP vecí čo existuje." „Vážne?" kukal som na ňu ako teľa na nové vráta.
„Seriózne. A ak sa mu ešte aj postavil tak si môžeš pogratulovať. Mne môj ex akurát tak znechutil budúce materstvo." Rozosmiali sme sa.
„Ale snažil sa ovládať. Takže možno to niečo znamená."
„Ak sa dokáže chlap pri hentom ovládať, môžeš si pískať. Už si za vodou." V tom sa otvorili dvere na izbe. „Pšššt!" Cez zrkadlo som videl Nickovu siluetu. Tak dokonalá. Vyšli sme z kúpeľne.
„Bré ránko láska." Pozdravil ma hneď a vlepil mi pusu na líce. Líca mi hneď sčervenali, no nebránil som sa.
„Ahoj láska." A miesto pusy na líce som mu rovno dal na pery. Mohol byť aj francuzák. Nesťažoval by si asi.
Zavesil som sa mu okolo ramien. „Ako sa ti spalo?" Objal ma. Nečakal som, že ma zodvihne do výšky a nechá obmotať sa okolo neho.
„Veľmi dobre." Pošepkal mi do ucha. A tie skurvené zmyje v bruchu sa pohli. Ale bol to príjemný pocit.
„To som rád." Veronika sa radšej vytratila prezliecť do niečoho viac pohodlnejšieho.
Po dopití ďalšej kávy sme sa vybrali do lesa, ktorý bol za dedinou. Šli sme okolo kalvárie po zarastenej cestičke, ktorá sa týčila šikmo nahor. So značnou námahou sme sa konečne dopracovali až k vrcholu. Tam sme sa ocitli na jednom veľkom poli. Bolo plné kukurice. „Ideme kradnúť?" Šťuchol ma do pleca.
„Cestou naspäť." Zagánila Veronika. Prešli sme niekoľko metrov dopredu. Potom doľava, až sme sa nakoniec po desiatich minútach dostali do lesa. Tam sme si sadli na prvý peň ktorý sme uvideli. Nick sa opieral o mňa, Veronika o neho a ja o strom. Zapálili sme si a rozmýšľali nad tým, kde pôjdeme. Nakoniec sme sa len tak pofľakovali lesom hore-dole, sem-tam sme uvideli srnku či jeleňa, ako bežia po poli. Až navečer sme sa vrátili ku mne. Tam som sa rozhodol, že na raňajky urobím niečo špeciálne. Keďže ďalší týždeň išla nočná zmena, do večera sme mali kopu času. Zo špajzy som priniesol múku, vajcia, mlieko. Spolu s droždím, sódou bikarbónou a neviem už čím som pripravil cesto, ktoré som vložil do sáčku a nechal ho v chladničke. Potom sme si pustili nejaký film a pomaly zaspávali. Keď už som mal viečka až moc ťažké na to, aby som dokázal ďalej pozerať, Veronika vstala a odišla do inej izby. Všimla si že nespím a tak sa usmiala a ukázala vztýčený palec. Ouč. Zostal som s ním sám v izbe. Na jednej posteli.
„Asi sme ju včera moc rušili, tipujem." Prebral sa Nick. Vzdychol som. „Myslím že všetko počula." Vyprskol do smiechu.
„Tak tým sa vysvetľuje to, prečo ráno tak zdupkala."
„Hm." Pozrel na mňa.
„Aha." A odhrnul si tričko na mieste, kde som mu noc predtým robil cucflek. Svetlo z televízora našťastie dobre osvetľovalo, takže som videl tmavú škvrnu.
„Tebe sa to páči?" spýtal som sa. Usmial sa a vzal moju tvár do ruky. Začal mi prechádzať prstami po tvári. „Je to už strašne dlho, čo som niekoho mal." Povedal. Uši mi okamžite spozorneli. „Prvú lásku alebo ako to nazvať som zažil keď som mal pätnásť. A aj to bolo o ničom." Rozhodol som sa ho neprerušovať. Toto ma rozhodne zaujímalo. „Bol som mladý, neskúsený, šteňa v novom svete. Vtedy ma zviedol jeden idiot. Nakecal mi veci ako že ma miluje, ako veľmi ma potrebuje, že som jeho svetlom v živote... A ja som mu veril." Toto vyzerá byť zaujímavé. „Manipuloval mnou ako keby som bola hračka. Niečo čo sa dá hocikedy vyhodiť a vymeniť za novú. Bol som od neho závislý. Každé jedno slovo, všetko čo povedal znamenalo pre mňa vtedy všetko. Keď som bol už tak silno namotaný a chcel sa s ním stretnúť, začal ma ignorovať. Najprv sa vyhováral na prácu, potom sa aj celé dni neozýval, nič. Ako keby som bol len minulosť, človek, ktorého stretol na ulici a ani nevedel, ako sa volal." Začal som ho ľutovať. To bol aj dôvod prečo som nikdy nechcel mať vzťah. Stačilo mi čo sa písalo v knihách a ukazovalo vo filmoch. „Postupom času.. vlastne, zo dňa na deň sa u mňa vytvorili silné depresie a východisko som hľadal v pití. Vtedy som začal aj fajčiť. A to aj napriek tomu, že nechcel aby som fajčil. Deň pred Vianocami mi povedal že ma miluje. A odvtedy to už len jeden krát zopakoval. A to asi dva týždne predtým, než mi dal košom. Keď mi dal košom, všetko sa mi zrútilo. Zjedol som cez dvadsať antibiotík, niekoľko tabletiek na srdce a tlak, zapil to alkoholom. Prial som si len umrieť." Predstava depkujúceho Nicka ma desila. To sa nesmie nikdy stať. NIKDY. „Ako som zaspával a zmieroval sa s tým, že je už koniec, začalo mi byť špatne. A začali sa mi vracať všetky spomienky na to, čo bolo. Vlastne, nebolo. Bol som len omotaný okolo niekoho, koho som prakticky ani nepoznal. Miloval som len vlastný ideál niekoho iného, pričom realitu som mal jasne na očiach, ale nikdy ju nevidel. Taký som bol. Svedomie ma začalo premáhať. Vážne som chcel stratiť svoj život kvôli niekomu, kto ani nedokázal zdvihnúť telefón? Kvôli niekomu, kto ma mal úplne na háku? Nie." Takže sa nakoniec spamätal. „Utekal som von a všetko sa snažil vygrcať. Šlo to ťažko ,ale zvládol som to. Prvé dva týždne boli síce ťažké, no potom to šlo už ľahšie. Pochopil som, že ak chcem zahnať smútok a depresiu, musím sa zbaviť všetkých negatívnych vecí. A tak som vymazal všetky depkoídne songy a presedlal na rock. A bolo to o dosť ľahšie. Keď som potom objavil zoznamky, zistil som, že zatiaľ čo sme boli spolu, mal troch rôznych frajerov. To mi ho úplne zhnusilo a prestal som sa ním viac zaoberať. Nemalo to cenu. A tak ubehli tri roky. Tri dlhé roky, než som ťa uvidel na fajčiarke." On sa do mňa zamiloval na prvý pohľad? „Tá iskra v očiach. Ten nezáujem o čokoľvek... Priťahoval si ma strašne dlho, vieš o tom?" Spýtavo na mňa pozrel.
„Vtedy v pizzerii som vravel Kayi že aj keby som bol baba tak by som bol na baby. A zrazu Bum Clap a už si ma mal." Asi som ho potešil.
„A keď si mi pomohol upratať, zatiaľ čo ja som sa jak idiot snažil držať na nohách..."
„Ležal si na gauči, potom keď som vyniesol smeti si už stál predo mnou a nakoniec si sa mi hodil okolo nôh a prosil ma aby som ťa vzal k sebe, lebo ťa rodičia nemôžu hentakého vidieť." Rozosmial sa.
„Vážne som bol hentaký?"
„Keby len to." Viac som sa pritiahol k nemu. Začala mi byť zima. „Môžem sa ťa niečo spýtať?"
„Čokoľvek láska. Ty čokoľvek." Zapriadol a zaboril si nos do mojich vlasov. „Prečo si ma vtedy chcel pobozkať?" Ticho.
„Úprimne, ani neviem." Prostá odpoveď. „Ale páčili sa mi tvoje pery." Moje pery? Však jedna strana je väčšia než druhá.
„Iba kvôli tomu?"
„Nié." Zatiahol. „Mal si aj iskru v očiach."
„Ó takže iskru som mal v očiach. Hmmm...a mám ju aj teraz?" otočil som sa k nemu a bez opýtania mu dal francuzáka. Tam dole sa mu už začal stavať stan. „Ľúbim ťa." Šepol som mu rovno do ucha a otočil ho na chrbát. Sadol som si rovno na jeho už vzrušený znak mužnosti a vyzliekol mu tričko. On vyzliekol mne. Inštinktívne som mu prechádzal rovnako ako včera od pier k bradavke, kde som robil znova tie divy. Už som sa chystal vyzliecť mu aj nohavice, keď sa mi rozbúchalo srdce. Zhlboka som sa nadýchol a chcel pokračovať v tom Zakázanom ovocí, keď ma zastavil.
„Počkaj." Pozrel som mu do očí. „Chcem ti povedať niečo." Trochu vydesene no predsa len s odhodlaním som sa zastavil a oprel o stenu. „Vieš... ja.." čo mi chce povedať? Snáď nemá AIDS?! „Ono.. nikdy som sa na to necítil." Zhlboka sa nadýchol. „Bojím sa toho." Čoho?
„Čo mi vlastne chceš povedať?" Znova sa nadýchol.
„Nie je to vždy o sexe." Začal. „Občas je najlepším typom intimity ležanie, smianie sa spolu na stupídnych veciach, držať jeden druhého a užívať si spoločnosť toho druhého."
Skoro som vyvalil oči, no zdržal som sa toho. „To je krásne." Vyšlo zo mňa. Zneistel. „Ja... neviem či to môžem niekomu povedať." „Stalo sa niečo, láska?"
Potemneli mu oči. Pohľad mu padol k zemi. Pomaly sa pozrel na mňa. „Vieš udržať tajomstvo?"