Obsesia

1.

Kráča ku mne. Rýchlymi krokmi sa ku mne približuje. Usmieva sa. Na lícach sa jej vytvárajú malé jamky. Oči jej žiaria. Dvíha ruku a energicky mi máva. Váham. Nakoniec jej predsa len zakývam a kútiky sa mi nadvihnú do mierneho úsmevu.

Delí nás sotva pätnásť metrov, keď sa na ňu vrhá akýsi neznámy muž. Zviera ju rukami. Stuhnem. Oči sa mi rozširujú hrôzou a dych sa mi zatají. Vrie vo mne zlosť. Cítim horúčavu stúpajúcu mojím krkom. Sfarbuje mi tvár aj vrcholky uší. Červeň mi zastiera výhľad a nosné dierky sa mi od zúrivosti rozširujú.

Rozbieham sa. No po troch krokoch mi výjav odohrávajúci sa mi pred očami konečne dochádza a a ja sa v okamihu zastavím na mieste.

Neznámy jej svoju náruč nevtláča. Svoje veľké spotené dlane má položené na jej pleciach a ona mu objatie opätuje.

Uvedomujem si, že od samého začiatku bol stredobodom jej pozornosti ktosi iný. Moja nádej sa v okamihu rozplýva. Nevidí ma. Vôbec ma nevidela.

Obzerám sa a s úľavou vydychujem, keď zistím, že ma nikto nepozoruje. Vrhám posledný pohľad na ňu, no zastiera mi ho jeho zátylok. Predstavujem si ten lahodný zvuk. To puknutie, keď sa lámu krčné stavce a hlava ovísa v neprirodzenom uhle. Môj mierny úsmev sa mení na srdečný od ucha k uchu. Nateraz sa musím stiahnuť. Zvládnem to. Už čakám dlho. A počkám ešte dlhšie.

Vidím, ako spúšťa svoje ruky. Berie jej nákupnú tašku a spolu vykračujú ulicou. Obraciam sa. Moja vyprahnutá, po blízkosti bažiaca duša sa pokúšala zachytiť jediný plamienok nádeje. No on mi ju bezcitne vyrval z dosahu. On. Práve sa stal mojím nepriateľom číslo jedna.

Nenechám ho ublížiť jej, na to je pre neho až príliš dobrá. Nezaslúži si ju. Nič pre ňu neurobil. Zato ja áno. Keby vedela! Keby vedela, čo všetko som pre ňu urobil! Čoho všetkého som bol schopný! K čomu všetkému som sa uchýlil! Pre ňu! Pre jej dobro!

Neprestanem. Pretože ona je tým posledným čistým Božím stvorením na tomto skazenom svete. Budem ju ochraňovať. Budem jej strážnym anjelom. A zachránim ju pred nečistotami a hriechmi a všetkými ohavnými zločinmi, ktoré ľudia konajú. Nenechám ju tu trpieť. Pre ňu je už pripravené miesto niekde inde. Nie tu. Kdeže. Ona je hodnejšia vyššieho dobra.

V mysli sa usmievam nad tou myšlienkou. Budem posledný Boží bojovník. Posledný križiak...

Ahojte, takže, toto síce nie je moja prvotina, ale je to môj úplne prvý uverejnený príbeh, dúfam, že sa páčilo :) rada by som mala nejakú odozvu :D ďakujem

Nearine 💕