Obsesia

15.

Spomaľuje. Už nebeží. Napokon zastaví. Rozhorčene hľadí za odchádzajúcim autobusom. Kľaje. Vraští obočie a rozhadzuje rukami.

Sledujem ju v spätnom zrkadle. Všetko mi vychádza. Môj plán je dokonalý. Domov sa dostane až po mne. Stihnem všetko pripraviť pre jej príchod.

Usmievam sa. Predstavujem si ju v ľahkých bielych letných šatách. Bude ma vidieť. Konečne ma uvidí. O tom niet pochýb.

Uvedomujem si, že nedávam dostatočný pozor na cestu. Nechcem spôsobiť nehodu. Aspoň nie teraz. Musím sa sústrediť. Nesmiem sa zbytočne rozptyľovať. Na to budem mať dosť času neskôr. keď  tam budeme len my dvaja. Len ja a ona. Ona. Bude tam len pre mňa. A ja pre ňu. Zachránim ju. Už nebude trpieť. Bude spasená.

***

Mykli sa, keď im zaklopala na okno na strane spolujazdca. Boli zabratí do rozhovoru a vôbec si ju nevšimli. Koľká ironia, keď práve ona bola tou, ktorú mali strážiť.

"Žartujete, však?" spýtala sa, keď sa okno vsunulo až na doraz do dverí a dva páry očí sa na ňu otočili. Oprela sa o rám dverí a premerala si dvoch mužov v uniformách skúmavým pohľadom.

"Dostali sme to rozkazom," pokrčil plecami jeden z mužov. "Akýkoľvek problém treba riešiť s niekým vyššie."

"Vážne?" vzdychla.

"Vážne," prikývol druhý, ten čo od nej sedel dalej.

"Nechcete ísť radšej dovnútra?" opýtala sa po chvíli. "Ak si niekto všimne, že mi takto neskoro pred domom postáva tmavé auto, už ma nepozvú na susedskú grilovačku. Navyše sa v noci dosť ochladí. Bude vám tu pekná zima."

"Nesmieme opustiť stanovište," povedal muž na strane spolujazdca vopred pripravenú odpoved, no jej trénovanému sluchu neuniklo nenápadné zaváhanie v jeho hlase, keď mu mysľou prebehla predstava tepla domu.

"Ako myslíte," potriasla hlavou a pozrela smerom k domu. Veľmi sa jej tam nechcelo vracať. Ten dom pre ňu už viac neznamenal domov. "Inak," otočila sa na nich posledný krát. "Pani odvedľa má agresívnu čivavu. Je ako prvotriedny bezpečnostný systém. A hryzie. Dávajte pozor, keď budete vystupovať," žmurkla na nich a vystrela sa. Otočila sa a úzkym chodníkom kráčala k domu.

***

Keď otvára dvere vlastného domu, je si vedomá nebezpečenstva, čo na ňu v ňom čaká. Keď za sebou zamyká, cíti pár očí, čo na ňu striehnu v temnotách, v tmavým zákutiach jej obydlia. Vie, že ju už tajne očakávajú.

Vyzúva si čižmy a dlhý kabát vešia ku dverám. Zhlboka sa nadýchne, obráti k nim chrbtom a kráča hlbšie do útrob domu, v ústrety starému známemu.

takže takto: príbeh sa už isto blíži ku koncu, ako ste si mohli všimnúť, ak ste sa dopracovali až sem, naberie to rýchly spád a pridávanie bude pravidelné, keďže ho už mám celý dopísaný :D nezabudnite, vaše názory ma potešia :))

Nearine 💕