Obsesia

6.

Veľa času ubehlo, kým som sa konečne odhodlal postaviť a konať. Bol by som ho aj dohnal ku šialenstvu, ale chcel som, aby si všetko plne uvedomoval. Aby si uvedomoval, čo hodlám vykonať.

Hľadí na mňa zdesene. Zreničky má rozšírené okolitou tmou a hrôzou. Pýta sa ma. Nepočúvam ho. Nechcem počúvať tie jeho úlisné, neúprimné slová plné klamstiev. Pretože to je to jediné, čo obsahujú. Chce si zachrániť svoj život.

Pýta sa ma. Prečo? Prečo?  Prosí ma. A kričí. O pomoc. Už mu určite došlo, že odtiaľto inej cesty niet. Preto nerozumiem, prečo to robí. Prečo sa o to stále pokúša?

Musí sa stretnúť s poslami, anjelmi, pred nebeským súdom a vypočuť si ich rozhodnutie. Aj keď ja už vopred viem, aké bude. Niekomu takému nedovolia spočívať v blízkosti Božej.

Hnusí sa mi. Na čele mu vyrážajú kropaje potu. Bol by si ich utrel, keby som mu nezviazal ruky.

A aj keď práve zvieram nôž, nepustím ho. Prikloním sa k nemu a do ucha mu šepkám slová.  Jemu nič nepovedia. Ale mňa posilnia. Na tejto ceste. Non me Domine, non me, sed nomini tuo da gloriam.

Konám. Nôž sa ľahko kĺže po pokožke a zanecháva za sebou červenú stopu. Značím si oblasť, kde začnem. Myká sa a mne sa od vzrušenia trasie ruka. Veľmi zlá kombinácia.

Keď si všetko označím, pozriem sa mu do očí. Odráža sa mu v nich číre zhrozenie. Použil by som "a v tej chvíli by sa mu krvi nedorezali", no na to bolo neskoro. Už sa stalo.

Vstávam a približujem sa k tmavému rohu miestnosti, ktorý mi poskytol úkryt a beriem si odtiaľ všetko potrebné. Pozerám sa na nástroje v mojich rukách. Usmievam sa. Keď ich zbadá on, vykríkne.

tak len pri tejto časti som si pripadala creepy :D neviete, ako som si pripadala keď som prehľadávala net a hľadala rôzne.. veci ktoré sa dozviete neskôr, v ďalšej kapitole :) ale, nezdá sa vám, že dej plynie príliš rýchlo?

som rada za každý komentár, tak sa nehanbite a šup-šup! čakám

Nearine 💕