Hádky u nich neboli niečo výnimočné. Boli na dennom poriadku. Ich susedia si už ani nepamätali deň, kedy by bol pokoj. No v ten deň, v ten jediný deň, sa malo všetko zmeniť.
Všetko to videl. Všetko to tajne pozoroval z vrchu schodišťa. Vtedy to bolo obzvlásť zlé. Kričali a nadávali, nevšímajúc si jeho prítomnosť. Videl, ako zúrivo gestikulovala, chcela, aby odišiel.
On sa namiesto toho otočil ku kuchynskej linke a schmatol prvý predmet, čo uvidel. Pohyb, ktorý vykonal, ktorý niekoľkokrát neskôr zopakoval aj on sám, spôsobil, že sa jej telo len bevládne zviezlo k zemi. Keď prúd krvi vystrekol z jej krku, zhrozene zhíkol a uskočil dozadu, pri čom zkopol o vyhrnutý roh koberca a s dunivým zvukom dopadol na zem.
To upútalo jeho pozornosť. Obrátil sa, hrozivý a veľký, a zazrel ho medzi jednotlivými drevenými článkami zábradlia. Na chvíľu zaváhal, no napokon sa vydal hore schodmi.
Snažil sa pred ním ujsť, no na všetkých štyroch a chrbtom dozadu mu to veľmi nešlo. Stoj, vravel mu, a on si ho podozrievavo premeral. Zastavil.
Čupol si k nemu. "Nepozeraj sa na mňa tak zdesene."
"Zabil si ju," šepol malý a zdvihol zrak k svojmu otcovi.
On pokrútil hlavou. "Zachránil," opravil ho. "Pomohol som jej."
"Pomôžeš aj mne?"
"Tvoj čas ešte neprišiel," vysvetlil. "Ty máš ešte veľa práce. Aj ty musíš niekomu pomúôcť. Ludia to robiť
musia." Nato jo podľahol po pleci, vstal a z výšky sa na neho zahľadel. "Choď ku susedom. Už budú vedieť, čo robiť. Pomôžu ti."
Vtedy ho videl poslednýkrát nažive.
Príjazdovou cestou bežal, až kým sa nedostal na hlavnú ulicu. Na križovatke zastal a obzeral sa. Doprava? Doľava? Nakoniec sa vydal doľava, doprevádzaný smiechom trojice dievčat, ktoré sa tam premávali na bicykloch. Len čo ho zazreli, zastali.
"Chceš niečo?" opýtala sa bez okolkov tá, čo stála najbližšie.
"Pomoc," vyhŕkol a dievčatá sa na seba pozreli.
"To je krv?" zaujímala sa, a on si uvedomil, že pri otcovom tľapnutí sa krv z jeho rúk musela preniesť aj na jeho tričko.
Prikývol.
"Poď so mnou," kývla hlavou, aby ju nasledoval, odložila bicykel do trávy a viedla ho do domu.
V ten podvečer dvadsiateho októbra sa rozhodol. On zachráni ju.
ako som sľúbila, kapitola, ktorá to všetko vysvetľuje :) trochu mi je ho ľúto.. čo už, aj takí sú, no to ich neospravedlňuje
Nearine 💕
YOU ARE READING
Obsesia
Mystery / ThrillerObsesívna kompulzia #1 Ak by bol Boh iba láska, prehliadne naše hriechy a vezme nás rovno do neba. Ja si svoje miesto tam musím zaslúžiť. Ona ho má isté. No keď jej pomôžem prekonať všetky útrapy a pokušenia tohto skazeného bezbožného sveta, či ani...
