Obsesia

17. - časť druhá

"Tam!" skríkol spolujazdec a šofér to zaparkoval tesne za auto policajnej hliadky. V okamihu vyskočil z auta.

"Sú vnútri," hlesol detektív, blížiac sa k vozidlu hliadky. No keď sa dostal k jeho predným oknám, zamrzol na mieste. Pomaly sa sklonil a priblížil tvár bližšie ku sklu. "Ale nie," vydýchol, hneď ako zazrel desivé divadlo vnútri. Zdvihol zrak ku kolegovi na druhej strane auta.
"Mŕtvi," skonštatoval.

"Doprdele," vydýchol mladší muž a vyšprintoval smerom k domu. Na pol ceste však zabrzdil tak prudko, že skoro skončil na zemi.

Sedela na schodíkoch verandy, a s prádnymi očami hľadela pred seba. "Slečna?" oslovil ju opatrne.

Nepozrela na neho, no vedel, že ho vníma. Podišiel bližšie a uvidel tmavé škvrny, ktorými bolo jej tričko, rovnako ako aj jej ruky, celé posiate. "To je...?"

"Nie je moja," odvetila s pohľadom stále upreným do prázdna. "On-" hlas jej preskočil, "je vnútri."

Obzrel sa za svojím kolegom. Stál opodiaľ a celú scénu s neskrývaným zdesením v tvári pozoroval. Prikývol, keď zazrel nástojčivý pohľad mladého profilistu. Obišiel dvojicu pri schodoch veľkým oblúkom, akoby sa bál, že sa na neho mladá žena vrhne, a zmizol v dome.

"Môžem si k vám prisadnúť?" opýtal sa jej po chvíli.

"Ako chcete," mykla plecom a on si sadol tesne k nej.
"Viete," začala a mierne sa odtiahla, aby vytvorila aspoň akú takú medzeru medzi nimi, "čakala som, že na to prídete skôr."

"Precenili ste ma," prikývol. "Ale mohli ste mi to povedať už na začiatku."

"To som vskutku mohla," pritakala.

"Prečo ste to neurobili?" zaujímalo ho.

"Chcela som sa s ním stretnúť. Vyriešiť to s minimálnymi stratami na životoch."

"Oni umreli," hlavou kývol k policajnému autu. "Mohli ste ich varovať. Mohli ste ich zachrániť."

"Nemohla," pokrútila hlavou. "Myslela som, že už bol v dome. Nebol. Zabil ich, aby sa dostal dovnútra. Presnejšie, vyliezol hore po odkvape." Pomaly otočila hlavu a pozrela na neho, prvýkrát, odkedy dorazili. "Poslali ste ich príliš skoro. Prekazili ste plány jemu, aj mne."

"Toto bol váš plán? Riskovať svoj život len, aby ste sa s ním stretli?"

"Je to riskovanie aj v prípade, že vám je jedno, aký bude výsledok?" odpovedala mu otázkou. "Pretože mne na tom skutočne nezáležalo. Nevravím, že mi nie je ľúto tých mužov. Je mi ľúto. Oni umrieť nemali. Nezaslúžili si to. Bola to hlúpa zhoda okolností."

"Nepovedali ste mi o dátumoch. A ja vám o hliadke," spočítal ich prečiny profilista.

"Sme v tom namočení rovnako."

"Sľúbte mi," ozval sa po chvíli, "že ak budete mať nabudúce pocit, že ste sa stali hlavným cieľom sériového vraha a náhodou budete vedieť, kto to je a ako ho zastaviť, budú to prvé dve veci, ktoré mi poviete, dobre?"

"Nabudúce vám to určite nezabudnem spomenúť," súhlasila a on aj v tme videl, že sa pousmiala. "Vy mi zase sľúbte, že ma nebudete dávať zbytočne strážiť a budete dávať pozor na to, čo vám kto hovorí."

"Odteraz až do smrti budem rozoberať každé slovo, ktoré mi kto kedy povie. Na prvočinitele. Na to sa môžete spoľahnúť."

"To beriem."

No nie sú zlatí? :-) :-)

N 💕