Beware of Sarcastic Boy

13. Požiar - Hailey

Nová kapitola :) dúfam, že sa bude páčiť a musím sa pochváliť, že dnes som oficiálne prihlásená na strednú školu ^_^ takže mám teraz viac času napríklad na písanie.

„Cŕn! Cŕn! Cŕn!" Na pípanie budíka sa zobudím a otrávene ho vypnem. Bože, ako ja neznášam pondelky. So sklamaním zistím, že Nathan niekde zmizol. Nevýhoda stretávania sa s duchom, môže kedykoľvek zmiznúť.

Včera som znova strávila celý deň s Nathanom. Čoraz ďalej k nemu začínam cítiť niečo viac. Dosť ma to desí...nie každý sa predsa zamiluje do ducha...čože?! To som povedala? Tak to škrtám! Ešte k tomu nie som ani blízko. Grr, prečo nemôžem mať problém ako „Čo si oblečiem na rande?" ale nie ja mám problém: „prečo je to duch?" Jasné, môže sa to zmeniť, no ale pri mojom šťastí.

Včera som bola behať a Nathan sa samozrejme pripojil. Zatiaľ čo ja som dýchala ako kôň a tiekol zo mňa pot, určite som bola aj strapatá, Nathan sa promenádoval vedľa mňa dokonale upravený a kričal poznámky tipu: „Poďme! Poďme Evansová! Bežíš ako slimák!" Bol horší ako náš učiteľ telesnej výchovy. Ešte že nemal píšťalku. Mala som sto chutí ho zmlátiť. A verte mi, keby sa to dalo, jednu mu struhnem. On sa iba smial a nevšímal si moje šomranie. Prvý krát som niekomu ukázala moje obľúbené miesto. No vlastne som bola donútená. Chodím tam behávať už dlho, počuť tam iba okolitú prírodu a nádherný výhľad s malým jazerom predo mnou. Ten deň by som rada vrátila späť.

Vytrmácam sa z postele a natiahnem na seba prvé čo nájdem v skrini. Sú to čierne džínsy s krátkym bielym tričkom. Zoberiem si ku tomu košeľu a padám do školy. Dnes som išla do školy sama. Počasie je trochu zamračené ale stále vykukujú slnečné lúče.

Nevystúpim ani z auta, keď mi Mia začne vyklopkávať na okno. Timon len stojí za ňou a hľadí niekde do diaľky. Mia otvorí dvere a ja si beriem tašku.

„Nevedela som, že mám sluhu na otváranie dverí."

„Ha, to ani nemáš. Ale zato máš najlepšiu kamarátku." Spolu ideme do učebne matematiky. Je málo hodín, čo máme spolu a matematika tam patrí. Ako obvykle si sadneme dozadu. Dnes máme znova opakovať rovnice, zabite ma hneď.

Po nesmierne nudnej hodiny kráčame ku skrinkám. O tú moju sa opiera Nathan. Venujem mu najširší úsmev akého som schopná.

„Prečo sa usmievaš ako keby si videla samotného Boha?" Och keby si len vedela, poviem len: „čože?"

„No z ničoho nič si sa rozžiarila ako vianočný stromček." Och, čo si mám vymyslieť?!

„Ja len...celý víkend som nevidela moju skrinku." Dôjdem ku nej a pohladkám ju. Ja viem, som retardovaný človek. Mia s Timom sa na mňa pozrú ako na blázna. Nathan sa len zasmeje.

„Kde si ráno znova odišiel?" Pošepkám.

„Bol som znova v nemocnici, ale nič sa nezmenilo." Sklamane si povzdychnem.

„Teraz mám španielčinu, takže sa uvidíme až potom." Zamáva nám Mia a odchádza. My s Timom sme si vybrali ako voliteľný predmet francúzštinu.

Na hodinu si máme pripraviť dialóg a tak s Timom trénujeme. Asi po pól hodine začne zvoniť požiarny zvonček. Všetci sa pozriem na učiteľku s otázkou v očiach.

„Dnes vôbec nemá byť tréning. Musí to byť naozaj vstávajte!" Začne utekať k dverám a poháňať nás von. Tim ma zhrabne za ruku a všetci bežíme von. Všade je dym, je ho veľa a je hustý. Z toho usudzujem, že požiar nie je iba v jednej miestnosti. Zopár ľudí začína panikáriť.

Našťastie naša trieda bola na prízemí pri hlavnom vchode. Vonku stojí už asi zo 30 ľudí a so strachom pozerajú na budovu školy. Horí hlavne v strede druhé a tretie poschodie. Z dverí začínajú vychádzať ďalší študenti. V pozadí začujem húkanie hasičov. Niektorí vbehnú do vnútra a iní hasia školu. Konečne vyjde aj učiteľka španielčiny so študentmi. S Timom k nim hneď pribehneme a začneme hľadať Miu. Vtom sa ozve niečo ako výbuch. Dvaja hasiči vybehnú z budovy. Počujem ako hovoria tretiemu. Vnútri je to už príliš riskantné. Budova sa môže každú sekundu zrútiť."

„V poriadku, aj tak sú už všetky triedy evakuované." Stále hľadám Miu ale neviem ju nájsť, začínam panikáriť. Zastavím Ashley zo španielčiny.

„Kde je Mia?!"

„Išla na záchod ale už sa nevrátila." Čože?! Nie, to nemôže byť pravda! Plamene sa ešte viac rozniesli. Rýchlo utekám k najbližšiemu hasičovi.

„Moja kamarátka! Nevrátila sa! Musíte ísť po ňu!" Kričím naňho.

„Je mi ľúto, ale už sa nedá nič robiť." Timon je vedľa mňa úplne mimo.

„Nie!" Nevšímam si toho hasiča a čo najrýchlejšie sa rozbehnem dnu. Nevnímam volanie Tima, Nathana a ani hasiča. Len bežím dnu ako o život. Strhnem si košeľu a priložím si ju k ústam. Pomáha to iba trochu, aj tak kašlem z dymu.

„Mia? Mia!" Bežím ďalej ku záchodom. Plamene sú všade naokolo.

„Hailey! Okamžite sa musíš vrátiť von!" Kričí na mňa vystrašene a nahnevane Nathan.

„Nie! Musím ju nájsť! Mia!" Priskočím ku záchodovým dverám.

„Hailey! Nejde to otvoriť!" Kričí z druhej strany . Nathan vyzerá ako keby ma chcel zhrabnúť a utekať so mnou vonku. Na tvári má zmučený výraz. Dotknem sa kľučky a hneď vykríknem. Je strašne horúca. Na ruke sa mi tvoria pľuzgiere, ale ja si to nevšímam. Skúsim to znova ale s košeľou. Dvere sa ani nepohnú a plamene sú čoraz bližšie. Rozkašlem sa, chytá ma panika.

„Hailey no tak!" Kričí Nathan. Zapriem sa do dverí. Trochu povolia ale nie veľmi. Udriem do nič celým svojím telom. Počujem ako mi niečo prasklo v ramene. Bolesť ma udrie drvivou silou, zaženiem slzy. Teraz na to nie je čas. Rukami potlačím dvere a konečne sa otvoria.

„Hailey!" Vyjde vystrašená Mia.

„Poď! Musíme ísť." Spoločne bežíme chodbou. Ja sa zrazu potknem o kus omietky na zemi. Ďalšia bolesť mi zamieri do kolena. Podlaha je úplne rozhorúčená. S Miinou pomocou sa mi podarí vstať. Už sme len pár metrov od východu, začína ma oblievať únava. Kvôli mojim zraneniam trochu zaostávam. A vtedy započujem ten hrozný zvuk. Rúcanie drevenej klenby. Miin vystrašený pohľad hovorí za všetko. Niečo na mňa dopadne obrovskou silou. Zvalí ma to na zem. Potichu vykríknem. Niečo mi drví celé telo. Bolesť je všade. Zacítim ako mi niečo teplé tečie po tvári. Snažím sa zostať pri vedomí , ale bolesť je príliš silná. Posledné na čo myslím je Nathan, možno sa predsa len stretneme.