Beware of Sarcastic Boy

1. Prvé stretnutie

Takže na úvod kratučká časť :)

Je toto sen? Určite áno pretože neviem čo by som robila na lúke. Je tu zvláštna hmla ako keby nedávno pršalo. V diaľke vidím obrovský strom a tak sa k nemu rozbehnem. Ako sa blížim ku stromu, zbadám siluetu postavy. Je to chlapec a je ku mne otočený chrbtom. Má vysokú svalnatú postavu so sebavedomým postojom.

,,Halo?" Ozvem sa a chlapec sa otočí, vyzerá dosť zmätene.

,,Čo je toto za miesto?" Rozhodí rukami aby ukázal na lúku.

,,Neviem a ani ma to nezaujíma pretože sa určite z tohto čudného sna skoro prebudím."

,,Tvojho sna? Tak čo tu potom robím ja? Neviem ako ty ale pokojne by to mohol byť aj môj sen, čo ty nato?" Pousmeje sa a prikročí ku mne.

,,Hey, neprivlastňuj si moje sny. Ty nie si skutočný zato ja áno." Usmeje sa ešte viac a prejde poza mňa.

,,Myslím, že nič z tohto nie je skutočné. A ani ty." Zdá sa mi to alebo to naozaj vyznelo sklamane?

,,Počkaj, ako to myslíš? Mal by si prestať hovoriť ako Albus Dambldore a vyjadriť sa ako človek." Začínala som byť podráždená. Čo si myslí? Že je nejaký prorok?

,,Och ja si celkom jasne pamätám že Dambldore človek bol." Zdvihne ukazovák a dá mi múdry pohľad.

,,Ak sa chceš hrať zo slovami tak prosím, pretože Dambldore bol čarodejník." Ha, dostala som ho.

,,Jedno či druhé, veď je to jedno." Zatvári sa znudene, sadne si, oprie si hlavu o strom a ruky o zohnuté kolená. Zatvorí oči ako keby nad niečím rozmýšľal. Po prvý krát si všimnem jeho čierne vlasy, ktoré mu pomaly padajú do očí a ostre rezanú čeľusť. Prudko otvorí oči a pristihne ma ako si ho prezerám.

,,Páči sa ti čo vidíš?" Odvrátim od neho pohľad a snažím sa to nejako zahovoriť. Čo to tu trepem, veď to bolo jasné ako facka.

,,Pokojne obdivuj ďalej, neprekáža mi to." Pobavene sa vráti ku svojmu odpočinku pri strome. Oborím sa naňho. ,,Nezdá sa ti že si nejaký drzý? Videla som už mnoho krajších chlapcov ako si ty." Klamem ale čo na tom, nebudem mu zvyšovať ego, ktoré je aj tak dosť veľké.

,,Ó vážne? Stavím sa že aj o nich sa ti len snívalo, pretože s takou povahou sa dostaneš akurát tak k tomu. Tvoja povaha je totiž otravná. Nemôžem si ani odpočinúť."

,,No dovoľ! V škole som náhodou dosť obľúbená." Vlastne mám len zopár kamarátov ale to on nemusí vedieť. Nenechám sa bezdôvodne urážať.

,,A načo by si odpočíval? Čo máš, deväťdesiat?" Pre ešte lepší herecký výkon si dám ruky vbok. Neveriacky sa na mňa pozrie.

,,Aj mladí ľudia musia odpočívať, aby boli pekní a zdraví." Prevrátim oči.

,,Ako keby som počula moju starú mamu."

,,Mám si cez hlavu previazať šatku a zobrať bakuľku aby si mala dojem že ju aj vidíš?" Zasmejem sa.

,,To nemusíš. Som si istá, že aj tak by si sa na ňu vôbec nepodobal."

,,Píp! Píp! Píp!" Počujem nejaký otravný zvuk a vôbec neviem odkiaľ prichádza. Obzriem sa na chlapca ale nedáva najavo že by ho niečo rušilo.

,,Počuješ to?" Opýtam sa, no on sa zatvári nechápavo.

,,Čo? Tvoje obdivovanie môjho vzhľadu? To by som síce počul rád ale okrem šumenia lístia nepočujem nič a..."