Beware of Sarcastic Boy

18. Nápad

Nathan

V jedálni sedím s tou blbou Sarah. Zobrala si len jeden muffin. To mi pripomenie ako sme ich s Hailey piekli. Odvtedy sa toľko zmenilo. Dívam sa na ten muffin a potom na Hailey o pár stolov ďalej smejúc sa niečomu čo vraví ten idiot Timon. A vtedy ma osvieti. Jasné! Dostal som geniálny nápad. Miluje muffiny. Ak ich jej donesiem domov, neexistuje, že sa na mňa bude ďalej hnevať a pri väčšom šťastí sa nejako pretlačím do jej domu.

„Ehm, Sarah. Prepáč, ale teraz som si spomenul, že niekde musím byť. Tak zatiaľ." Nechám ju tam naštvanú a ponáhľam sa domov. Kým ich stihnem upiecť, Hailey príde určite domov.

Doma vytiahnem všetko potrebné a rýchlo začínam piecť.

„Auu, doriti!" Popálil som si prst. Dokelu to štípe. Zapnem vodu a na chvíľu si ho schladím. Našťastie, zvyšok pečenia sa zaobíde bez ďalších úrazov. Polovicu muffinov poukladám na tanier a prikryjem ich alobalom.

Muffiny položím na predné sedadlo a vyrážam si udobriť Hailey. Musí to vyjsť.

Pred domom odkryjem alobal aby ich hneď videla. Kráčam ku domu a zazvoním. Za pár sekúnd započujem niekoho kroky.

Hailey

Asi pred hodinou som prišla zo školy a rodičia ešte stále nie sú doma. Nie, že by mi boh vie ako chýbali.

Zbehnem schody a idem si niečo pripraviť do kuchyne, keď niekto zazvoní. Žeby už boli doma? Ale veď majú kľúče.

Zmätená idem otvoriť. To, čo uvidím ma nemôže viac prekvapiť. Vo dverách stojí usmievavý Nathan a v ruke drží muffiny. Preboha ako ma našiel?!

„Ahoj, chcem aby si sa na mňa už nehnevala a tak som ti upiekol muffiny. Niečo mi hovorí, že ich máš rada." V šoku tam stojím. Preboha! Tie muffiny vyzerajú úžasne. Snažím sa neusmievať ako idiot. Naozaj sa nechám obmäkčiť muffinami? Jasné, že áno!

„Ako si vedel, že mám rada muffiny? A odkiaľ vieš kde bývam?" Nathan sa zasmeje. „Ak ma pustíš dnu, tak ti to možno poviem." Odstúpim od dverí a nechám ho prejsť. Kráča sebavedomo priamo do kuchyne. Ako keby tu už niekedy bol. Otvorí poličku s taniermi a položí ich na dres. Prekvapene ho sledujem.
„Pokojne sa správaj ako doma." Poviem sarkasticky.
„To mám v úmysle." Žmurkne na mňa a pritiahne si stoličku.

„Viem, kde bývaš, pretože som sa možno trošku na teba pýtal. A muffiny? Kto nemá rád muffiny?" On je stalker! Momentálne som stratila slová.

„Môžeš tam prestať tak zamrznuto stáť a prísť si dať muffin? Sú skvelé." Prisadnem si vedľa neho a jeden ochutnám. Myslím, že som práve zomrela, sú fakt super.

„Hmm, mňam."

„Hovoril som ti... počkaj tu máš kúsok."

„Čo..." Nestihnem ani vysloviť slovo a jeho pery už bozkávajú moje. Chutí po čokoláde. Jeho ruka mi chytí krk a pritiahne si ma. Koláč pustím na dres a ruku si opriem o jeho hruď. Je úžasne pevná. Vnikne mi jazykom dnu a ja mu stisnem tričko. Odtiahne sa odo mňa a na tvári má túžobný výraz.

„Na perách som nič nemala, však?" Usmievam sa.
„Prekukla si ma. Nemohol som odolať tvojim perám." Ozve za kľučka dverí a dnu vchádzajú rodičia. Oni si vždy vedia zvoliť vhodnú chvíľu kedy prísť.