Beware of Sarcastic Boy

21. Epilóg

„Myslím, že toto bude navždy našim miestom." Ležíme na tráve a Nathan sa nado mnou nakláňa. „Si si istý? Čo ak by bolo naše miesto proste doma?" Nadhodila som s úsmevom pričom som to nemyslela vážne. Komicky si povzdychne. „Nemáš v sebe ani kúska romantiky."

„Ale stav sa, že mám." Prevrátim ho na chrbát a obkročmo si naňho sadnem. Schmatnem mu košeľu a nečakane ho pobozkám. No predtým si vychutnávam jeho prekvapený pohľad. Lačne mu hryzkám spodnú peru. Z úst sa mu vyderie povzdych. Najprv pocítim jeho ruky na páse, postupne mi nimi prechádza až po čeľusť, ktorú mi zovrie. Preruším bozk, aby som sa mohla poriadne nadýchnuť. „Tak, nevravela som ti?" Zvolám víťazne. Dá mi pohľad no určite. „Toto nebola romantika, ale nadržanosť."

„Hey!" Strčím ho do pleca a rýchlo sa od neho odstrčím. Rýchlo vstáva, ale ja mu už utekám. Prejdem len pár krokov, keď ma silné ruky zvalia na zem. Našťastie ma čaká mäkký dopad. Pre zmenu som teraz na chrbte ja. Pozerá na mňa pár hravých očí. „Nepovedal som, že sa mi to nepáčilo." Nakloní sa ku mne bližšie. Zrazu započujem krákanie. Zopár vrán zletí zo stromu blízko pri nás. Nathan prudko vyskočí, keď si to kŕdeľ namieri presne naňho. Rýchlo ich odháňa rukami pričom podráždene kričí heš, heš. Nebyť tých vrán, jeden by si myslel, že tancuje odzemok. Smejem sa tak nahlas, až sa mi z oka stečie slza.

Nathan namrzene sleduje vrany ako odlietajú. „Prisahám, že ak mi ešte raz prekazia šancu pobozkať moje dievča, osobne ten strom vyrúbem a domov si budú musieť hľadať niekde inde." Jeho dievča? Moje srdce sa práve roztopila. „Tak tvoje dievča?"

„Jasné, že moje. A nikoho iného."

KONIEC

Po dĺĺhom dĺĺhom čase sa tento príbeh konečne dočkal konca :D. Dúfam, že ste si Nathana a Hailey aspoň trochu obľúbili. Ďakujem tým čitateľom, ktorí príbeh dočítali až do konca. :)