Beware of Sarcastic Boy

11. (Prvá časť) Moja chorá myseľ ala cirkus Nathan

Chcela by som sa poďakovať každému, kto dal môjmu príbehu aspoň šancu :) viem, že je tam stále veľa chýb ale berte to s rezervou :D dúfam, že keď budem písať môj druhý príbeh tak to bude lepšie :) A ďakujem aj Eryn2003 a Lia2Ma, že mi nechali také milé komenty :). Táto časť bude tiež rozdelená na dve.

Rozrazím dvere a vrhnem sa na prekvapeného Briana. Schytím ho za hlavu a začnem ho divoko bozkávať. Brian zavzdychá a pritiahne si ma k sebe. Bozk rýchlo preruším, Brian prudko dýcha.

„Wau, čo sa ti stalo na tých záchodoch?" Prekvapene sa spýta. Neodpoviem zato sa otočím na Nathanovu reakciu. Vyzerá trochu ublížene ale hneď to nahradí nečitateľným pohľadom. Môj hnev opadá a začínam sa kvôli tomu cítiť trochu previnilo. Nemala som takto využiť Briana len aby som nahnevala Nathana. Je pravda, že so mnou ten bozk takmer nič neurobil.

„Nič, mali by sme ísť." Musím mu klamať, pravdu by predsa nikdy nepochopil.

„Ak si myslíš, že ťa kvôli tomu nechám ísť, si na omyle." Tak to dúfam.

„Nezájdeme niekde na večeru?"

„Haha, veľa šťastia." Povie sarkasticky Nathan. Bože, len nech nič nevyvedie.

Ignorujem Nathana a poviem. „Jasné."

„Skvelé, oproti je niečo otvorené." Vonku sa značne ochladilo. Našťastie ideme rýchlo dovnútra. Reštaurácia nie je príliš nóbl a nie sme tu jediní teenageri na rande. Miestnosťou sa kde tu ozýva smiech a vrava. Ako na just ma Brian zavedie ku stolu, kde sú tri stoličky. S Brianom sa usadíme oproti sebe. Vtedy dôjde aj Nathan so škodoradostným výrazom na tvári a sadne si na tretiu stoličku.

 „ A sme tu komplet." Kiež by som ho mohla vyhodiť. Nechápem, ako mi mohol chýbať, veď je neznesiteľný.

Vtedy k nám príde čašník. „Čo by ste si dali?" Brian ma nechá objednať prvú. „ Óó, aký džentlmen, to sa len tak nevidí." A je to oficiálne, chcem ho zabiť. Dúfam, že dnešný večer prežijem. Ja si objednám iba polievku a Brian rizoto. 

 „Ja by som si dal kura ala Brian." Zaškerí sa na mňa Nathan. Zvláštne, rande v trojici som ešte nemala.

„Takže, ako sa ti páčil film?" Opýta sa Brian o jedálny lístok dá na bok. Nadýchnem sa na odpoveď, keď... „ Wau! Nevedel som, že tu majú dusenú kačku! Ach, kiež by som mohol jesť." Nahnevane schmatnem jedálny lístok a dám ho na druhú stranu stola. Brian sa na mňa čudne pozrie. „Prepáč...ja... som zvyknutá, že jedálny lístok mám stále naľavo." Rýchle si vymyslím nejakú somarinu. „Och, prepáč to som nevedel." Nathan sa začne smiať. „Tak toto je úžasné rande." Dá si tuku na srde. „Som rád, že som toho svedkom." Nie je on herec? Vyzerá, že práve prišiel z predstavenia Rómeo a Júlia.

Donesú nám jedlo a my začneme jesť. „Škoda, moje kura nedoniesli." Zronene sa na mňa pozrie a pokrčí ramenami. To už nevydržím a musím sa zasmiať.

„Čo je také smiešne?"

„Hmm?" Prepočula som ho. „Ooo,...ja len, že ten film bol fakt dobrý." Brian vyzerá trochu pochybovačne ale nechá to tak. Po jedle by som už fakt chcela ísť a tak poviem. „Prepáč Brian, už som vážne unavená, mohli by sme už ísť?"

„No konečne."

„Okej." Položí na stôl pár bankoviek a vychádzame do zimného večera.

„Ďakujem za dnes, bolo to fajn." Brian sausmeje. „Som rád." Odprevadí ma k autu a tak sa rozlúčime.