Nečakaná láska 1

1.Ráno

Zobudím sa a vyskočím z postele. Slnko svieti cez okno do izby. Ani zatiahnuté žalúzie mu v tom nebránia. Dnes bude pekný deň.Pozriem na hodinky 7:30 ,a vyvalím oči. To je už je toľko hodín!Budík zase nezvonil alebo nebolo nič počuť.Zaspala som.To je už tretí krát v tomto týždni.Vbehnem do kúpelne,umyjem si zuby ,na oči nanesiem nenápadné tiene aj rúž ,vlasy len rozčešem a v momente otváram skriňu. Vyberiem si bielu blúzku a hnedý sukňový kostým. Nemám chuť ani čas premýšľať čo si oblečiem. O raňajkách ani nehovorím. Nestíham. Odkedy mám prácu sekretárky ráno nič nejem. Už som na chodbe a obúvam si čierne lodičky,zoberiem čiernu kabelku,zamknem byt a utekám k výťahu. Tlačím tlačítko tak silno,že sa každú chvíľu pokazí.
Nechce sa mi čakať tak bežím dole po schodoch. Stúpam na každý jeden schod a pritom sa držím železného zábradlia. Až tak rýchlo to nejde keďže mám opätky. Z tretieho poschodia to nie je ďaleko. Už som dole a otváram sklenené dvere vchodu. Vybehnem pred bytovku. Bežím po asfaltovom chodníku na zastávku autobusu. Je to len niekoľko metrov. Ani si nevšímam ľudí okolo. Pozerám kadiaľ vedie najkratšia cesta. Inokedy idem pomaly a pozerám na zelený park, ktorý je medzi bytovkami. Sú tam aj pestro rozkvitnuté kvety. Aspoň trošku zelene v tomto panelákovom meste.
Mezitým mi volá kolegyňa-kamarátka Vlasta:"Kde si toľko,meškáš!Šéf bude zúriť."Rýchlo odpoviem:" Už som na ceste,idem."Zložím telefón a bežím ďalej. V diaľke vidím zastávku a aj môj autobus,ktorý práve odchádza. Nestihla som ho.Musím počkať na druhý. Dnes sa mi začína deň zo smolou. A to ešte nemám tušenie čo mi povie šéf na to, že meškám.
Prvá časť je na svete.Ak sa vám páči tak dajte like.