Nečakaná láska 1

20.Čo to má byť?

"Tak poďme na to!",povedal kľudným hlasom.

"Akože na čo,"-vyšlo zo mňa.

"Veď predsa cvičiť,aby si mohla znovu chodiť."

Chvíľu som bola ticho a bez pohybu.
Nechápem slovám čo hovorí. Neviem si ich vysvetliť. Neviem aký majú význam.

"Tak čo?.Môžeme už začať?",opýtal sa.

"M-môžeme".

"Rovno lež a nehýb sa"."Zo začiatku to bude bolieť"."Ak by sa to nedalo vydržať tak zakrič."

Zo strachu čo bude so mnou robiť ani sa nepohnem. Budem poslúchať na každé slovo.Ležím a čakám čo sa bude diať. Mám zimomriavky po celom tele.

"Nelež tak stuhnuto.Bude to bolestivejšie."

"Bolestivejšie?"

"Nepozeraj na mňa tak ".

Asi som nechápavá. Nemyslí mi to.

"Čo si si myslela,že ťa chcem znásilniť ?"

"Noo,chvíľu myslela".

"To teda,ty si teda číslo. Alebo skôr dosť naivná,jemne povedané".

"Ako si to myslel,naivná!?", poviem nahnevane.

"Tak,že nevieš dobre odhadnúť mužov".

"Prečo by som nevedela.Nie si prvý v mojom živote ".

"Tak prepáč,nechcel som ťa nahnevať".

"V poriadku,nech sa to už neopakuje".

"Dobre,venujme sa radšej cvičeniu ako vykecávaniu",povedal milým úsnevom.

"Môžme začať?"

"Áno,môžme".

"Najprv ti pomasírujem nohy aby sa trošku spevnili svaly. Ležanie tomu veľmi neprospieva".

Pomaly mi pomaly a jemne začal masírovať jednu nohu. Začal od chodidla a pokračoval vyššie až celú nohu. Potom to isté aj z druhou nohou.
Nič som necítila. Ani náznak ,žiadna citlivosť.

"V tomto sa nejako vyznáš,nie?"

"Áno,to je môj zdroj obživy. Vyštudoval som zdravotnícku školu."

"Takže si niečo ako zdravotná sestra".

"Nie,skôr zdravotný brat,lebo som muž".

Po chvíli vybuchol od smiechu. Hneď na to aj. Obaja sme sa smiali.

"Som rád,že sa smeješ".