Nečakaná láska 1

15. Nehoda

Kričala som na Mateja aby niečo robil,aby zastavil auto. Snažil sa. Zrazu sa pred nami objavilo auto...náraz,kotúľame sa niekoľko metrov,auto sa zastaví prevrátené na streche a potom len... ticho. V tom momente som nič nepočula,upadla som do bezvedomia. Keď som sa prebrala niekto na mňa volal. Hlas znel dosť potichu,akoby bol ďaleko.

Po chvíli mi odľahlo v ušiach. Začínam vnímať všetko okolo seba aj to kde som. Položím si otázku:Som mŕtva alebo žijem?
Sedím v aute hore nohami. Je tu málo miesta.Obzerám sa okolo seba či nemám niečo zlomené.Zistím,že mi odniekiaľ tečie krv. Tečie mi po ruke a končí na nohe.Nemám ani tušenie kde je rana keďže som dole hlavou. Snažím sa pohnúť,ale nejde to. Obidve nohy mám zakliesnené. Ani pás sa nedá odopnúť.Moje podvedomie pracuje na plné obrátky.
Čo mám robiť ? Ako sa odtiaľ dostanem? Čo so mnou bude? Čo keď tu zomriem?
V hlave mi výria myšlienky ako vodopád. V tom si uvedomím,že ja som nešóferovala. Sedím na strane spolujazdca. Kto vlastne ?
Matej?!
Hneď si na neho spomeniem. Otočím sa na opačnú stranu. Vidím ho tam. Vôbec sa nehýbe. Celé telo má pokrútené a oči zatvorené.Leží bezvládne a vyzerá hrozne. Až teraz som si všimla,že nemá zapnutý pás. Mal ho alebo sám si ho odopol? Na hlave má nepeknú ranu a tečie mu z nej krv. Volám na neho,kričím po mene. Nič,neozýva sa. Žiaden náznak čo by naznačil,že žije. Musím mu tú ranu niečím zaviazať. Ale ako keď sa nemôžem pohnúť?Je mi do plaču. Môj priateľ asi zomrel a ja o chvíľu tiež. Nemám nádej,že ma tu niekto nájde a prežijem túto strašnú tragédiu. Musím sa zmieriť s tým,že je koniec. Koniec môjho krátkeho života. Života,ktorý som len prežívala. Vlastne som ešte nič poriadne nezažila. Zatvorím oči a ponorím sa do ríše snov.

Ten hlas,ktorý som počula znie celkom blízko,vedľa mňa. Oči mám zatvorené,vnímam len niečo,útržky slov.
Niekto ma chytil a ťahá preč. Neviem či sa mi to sníva alebo je to skutočnosť.