Dnes začínam s prvou rehabilitáciou. Neviem či sa mám tešiť alebo plakať. Od radosti,že budem môcť znova chodiť. Alebo od bolesti ktorú budem musieť pretrpieť pri cvičení. Nech je to ako chce,stojí to za to.
Ako tak sedím zamyslená,niekto príde,mladý muž.
"Môžeme ísť na rehabilitáciu",pýta sa .
Zdvihnem oči aby som na neho pozrela. Noo,nevyzerá zle.
"Tak môžeme?".
"Ach,áno môžeme ísť".
Prenesie ma do vozíka a tlačí von z izby po chodbe smerom k výťahom. Stlačí gombík na prízemie. Nikto nič nehovorí,obaja mlčíme.
Vystúpime.
"To ste vždy taká tichá a nehovoríte?",opýta sa.
"Zvyčajne nie,ale teraz mám dôvod."
"Tak ťa skúsim rozveseliť".
"Ako rozveseliť?My si tykáme?"
"Teraz už áno. Som Leo."
"Môžem vedieť tvoje meno alebo budeš mlčať".
"Ja som Viktória",teší ma.
"Dáme preteky?"
"Preteky ,tu ?
"Prečo nie?,nikto nás tu neuvidí. O tomto čase nie."
A už ma tlačí rýchlosťou,že sa mi zdá akoby som lietala. Pritom sa smejem a kričím od radosti. Tak dobre mi už dávno nebolo. Zastaví tesne pred dverami a skoro ich vyvalí.
"No vidíš ako sa smeješ".
"To vďaka tebe".
"Rád zabávam ľudí,hlavne dievčatá."
"Všetky dievčatá?",pozriem na neho vážnou tvárou.
"Noo,všetky nie,iba teba".
"Asi by si mal zaviesť dnu na rehabilitáciu".
"Mal,ale s tebou sa mi dobre rozpráva".
"Aj mne s tebou",usmejem sa.
Otvorí dvere a vojdeme do miestnosti.
Tam ma už má čakať rehabilitačná sestra.
KAMU SEDANG MEMBACA
Nečakaná láska 1
AcakPríbeh o osamelom dievčati ktoré sa nečakane zamiluje do muža. Stratí prácu a zažije trpké sklamanie v láske.Stretne ďalších mužov,ale sklame sa. Pri nehode ochrnie,ostane na vozíku a stratí nádej na šťastný život.Nájde svoju vytúženú lásku ?
