Nečakaná láska 1

2.V práci

Do práce som prišla s hodinovým oneskorením.Keď som na zastávke stála a čakala na ďalší autobus ,prihovoril sa mi jeden mladý muž. Ani som si nevšimla,že pri mne niekto stojí. Prehodili sme pár slov a to bolo všetko. Nič zvláštne. Bol celkom milý a aj sympatický. Nemala som chuť vykecavávať lebo som sa ponáhľala. Konečne prišiel autobus . Už som sa nemohla dočkať. Práve keď som nastupovala ozval sa ten muž :"Slečna dáte mi svoje telefónne číslo?. Chcem vás pozvať na kávu."
Otočím sa a od prekvapenia nemám slov.
"Prečo by som mala? Veď sa ani nepoznáme."
Milo sa usmeje a povie:"Ja som Matej" a vy ? "Viktória"-teší ma a podali sme si ruky.
" Tak už prijímate pozvanie?". Chvíľu premýšľam a odpoviem: "Tak dobre",a dala som mu svoje číslo.Nastúpim a kúpim si lístok.
Konečne sedím v autobuse. Málo ľudí a dosť miesta na sedenie. Cesta netrvala dlho. Vystúpim a bežím čo najrýchlejšie. Našťastie to mám blízko od zastávky. Inokedy mi cesta trvá 15 minút keď sa neponáhľam. Dnes som dobehla ani nie za 10 minút. Som celá zadýchaná a spotená. Vojdem do päťposchodovej budovy. Kolegyňa- kamarátka Etela na mňa volá:"Meškáš a šéf zúri".
"Ja viem"- rýchlo odpoviem a bežím k výťahu. Odveziem sa na najvyššie poschodie. Keď sa otvoria dvere výťahu nedočkavo ma čaká kolegyňa. Je dosť naštvaná.
"Máš ísť za šéfom"- povie a mračí sa. To mi ešte chýbalo. Všetci kolegovia na mňa čudne pozerajú a ešte si ma dal zavolať šéf. Dúfam,že mi nedá výpoveď. Ani by som sa nečudovala za toľko meškaní od môjho nástupu do tejto firmy. Musím sa ukľudniť a rozdýchať. Pripravím sa na to najhoršie. Čo sa má stať nech sa stane. Zložím si veci na moju stoličku a už stojím pred dverami môjho šéfa. Nádych a výdych. Zaklopem. Z duhej strany počuť "Vstúpte."
Chytím kľučku a otvorím. Pomaly a nesmelo vojdem.Na moje prekvapenie šéf nevyzerá byť nahnevaný."Sadnite si"- povie kľudným hlasom.
"Ste nervózna?,lebo tak vyzeráte".
"Nie,ani nie,možno trošku"- poviem tichým hlasom. Nemôžem dať najavo,že sa bojím čo bude.Chovám sa neutrálne,aby na mne nebolo nič vidieť.
"No mali by ste sa".
"Ach jaj" - v duchu premýšľam.
Začal svoj výklad:"Dnes ste prišli neskoro do práce a to nebolo prvýkrát. Zamestnal som vás lebo som vedel,že si svoju prácu budete vykonávať poctivo s svedomite. Vzhľadom na to,že ste dobrá pracovníčka,tak ešte popremýšľam čo s vami bude ďalej.Môžete už ísť,máte dnes ešte veľa práce. Dovidenia." Skončil svoj prejav. Vstala som zo stoličky a odišla. Vôbec som sa nezmohla na slovo. Neviem či ma vyhodil alebo nie. Celý deň mi to bude vŕtať hlavou. Čo len so mnou bude ak ma prepustí z práce. Budem si musieť hľadať niečo iné. Sadla som si za svoj stôl a začala každodennú prácu.

Ďalšia časť je tu. Čo bude ďalej,prepustia ju z práce alebo nie?
Ak sa vám táto časť páčila dajte like ,prípadne aj komentár.
.