Nečakaná láska 1

9. Večer vonku

S Vlastou sme sa dohodli na dnes večer. Príde skôr ,aby mi pomohla s výberom šiat. Vraj si oblečiem niečo nevýrazné. Nechcela mi povedať kam pôjdeme,vraj je to prekvapenie.
Som zvedavá aj keď sa mi nechce. Po všetkom čo sa stalo nemám chuť ani náladu.
Už prišla. Skoro presne na minútu,tak ako povedala.
Stojíme pred skriňou a pozeráme
čo by bolo najvhodnejšie. Mám len blúzky,sukne,kostýmy,nejaké tričká a športové oblečenie. V tomto sa cítim dobre.
"Myslíš to vážne s tými kostýmami?"
"To nemáš nič sexy?-pýta sa Vlasta.
"Nie,načo by mi to bolo?Veď nikam nechodím"-prekrížim si ruky.
"Ešteže že máš mňa! Doniesla som niečo".
Z tašky vyberie čierne šaty dlhé asi po kolená s výstrihom do V.
"Toto si neoblečiem!-namietam. Nie je to môj štýl."
"Určite ti budú sedieť. Vyskúšaj ich".
Kývem s hlavou na znak nesúhlasu. Nakoniec ich na seba oblečiem.
"No,vidíš ako dobre ti sedia. Už len vlasy,nalíčiť a môžeme ísť".
"Nie som si istá. Takéto šaty nenosím. Nie som zvyknutá".
Po dlhom prehováraní ma predvedčila. Vlasy mi natočila a jemne namaľovala. Mala na sebe tmavomodré šaty nad kolená s oblúkovým výstrihom. Vyzerá lepšie ako ja.
A môžeme ísť. Vedie ma niekam do tmavej uličky. Začínam mať strach a obavu či sa vrátiť späť.
Kráčame a počuť iba zvuk našich topánok na podpätkoch. Čo keď nás niekto prepadne.
Zrazu z tieňa vyjde nejaký chlap. Nevidieť mu do tváre a vyzerá byť opitý. Tackavo sa k nám približuje tak zrýchlime do kroku. Stále ide za nami. Začneme utekať ako o preteky. Našťastie nás už nesleduje. Celé sme zadýchané. Vojdeme do nejakých dverí. Je to klub. Ani som si v tej rýchlosti nevšimla názov. Stojí tam vysoký a vážne sa tváriaci chlap. Zaplatíme vstupné a vojdeme dnu do veľkého hluku.

Ahojte,ak sa vám táto časť páčila tak môžete dať like alebo folow.
Začala som písať ďalšiu knihu s
názvom Namyslená. Budem rada ak si ju pozriete.