Nečakaná láska 1

21. Únos

Rehabilitácia skončila. Ubehlo to tak rýchlo. Znova mám chuť do života.
A to vďaka nemu. On mi dal nádej. Nádej,že všetko v živote má nejaký zmysel. Aj keď je dobré alebo zlé.
Po všetkom čo sa mi stalo chcem začať od začiatku.

O dva týždne neskôr

Tak to je posledná rehabilitácia,
povedal trošku smutný hlasom.

Naozaj posledná?,pozerám prekvapene.

Ubehlo to rýchlo,ako včerajší deň.

Áno,pôjdeš konečne domov.

Môžeš znova chodiť. To je podstatné.
Snažila si sa a je to aj vidieť,povzbudzoval ma.

Chodím,ale musím mať paličku.

Nebuď smutná,o mesiac ju nebudeš potrebovať.

Naozaj sa tak rýchlo zotavím?

Pochybuješ o mojej profesionalite?!.

Niee,ale ...

Žiadne ale, zažartoval. Poď,pomôžem ti. A vieš čo?

Neviem na čo myslíš.

Odveziem ťa domov  mojím autom.

Naozaj!, môžeš len tak odísť.

Zariadil som si to. Nič sa neboj,pozrel na mňa šibalským úsmevom.

Tak fajn,môžeš ma odviezť.

Ideme, nasadaj.

Naloží ma do vozíka. Prechádzame chodbami smerom von.
A čo moje papiere ?
O chvíľu sedím v aute.

Neboj sa, všetko mám. Zariadil som to.

Fakt si taký džentlmen?.

Pochybuješ o mne?

Zmĺknem. Nemám slov.

Napadlo ma,že ho už nikdy neuvidím.  Je taký sympatický a slušný. Celkom si rozumieme.

Z premýšľania má prerušil hlas.

Sme na mieste. Môžeš vystúpiť.

Kým som sa spamätala, stála som pred nejakou chatou v lese na samote.

Kde to som ?. To nie je môj byt. Ty si ma uniesol bez môjho súhlasu. A ...

Počkaj,vysvetlím ti to. Neuniesol som ťa. Si na mojej chate. Totiž je mojich rodičov. Oni tu teraz nie sú. Je zariadená pre teba. Na tvoju rehabilitáciu. Je pekné,ticho a bez mestského hluku. Pokojné miesto. Tu budeš mať čas sama pre seba. Nikto ťa tu nebude otravovať. No,okrem mňa. Občas ťa navštívim a prinesiem zásoby jedla. Ak s tým súhlasíš,je toto tvoje. Aspoň na čas kým sa celkom nezotavíš.

Jasné, súhlasím. Nemám slov. Je tu krásne prostredie.

                      KONIEC

Pokračovanie nabudúce.