Nečakaná láska 1

3. Rande

O týždeň neskôr
Stále tu ešte pracujem. Neviem ako dlho lebo šéf sa odvtedy nevyjadril. Každý deň kontroluje môj príchod aj odchod. Vyzerá byť na mňa naštvaný. Som na pochybách čo bude ďalej a ako dlho to potrvá. Snažím sa mať pozitívnu náladu,aj keď len navonok. Robím čo môžem,aby som nerobila chyby.Vo vnútri to vo mne vrie. Mám pocit,že každú chvíľu vybuchnem. Zo zamyslenia ma prebudí zvonenie.
Zvoní mi mobil. Na neznáme číslo väčšinou nereagujem. Stále zvoní. Radšej to zdvihnem,aby toľko nevyzváňal. "Prosím ?"
Odpovedá mužský hlas.
"Dobrý deň. Neviem či sa na mňa pamätáte,ale stretli sme sa na autobusovej zastávke. Som Matej."
Chvíľu bolo ticho. Premýšľam kto mi vlastne volá. Aha,to asi bude ten muž,ktorý sa ku mne prihovoril. Celkom som zabudla,že som mu dala číslo. Pri toľkých starostiach mi to vyfučalo z hlavy. Potom sa ozvem:
"Áno,pamätám sa".
" Dnes vás chcem pozvať na večeru. Ak súhlasite,tak o 19:00 sa stretneme pri parku."
Mám ísť alebo nie ? Rozhodnem sa pre áno.
" Dobre ,stretneme sa tam."-a zložila som telefón.
Hneď mám lepšiu náladu. Dnešný deň nie je až taký zlý. Konečne sú tri hodiny poobede. Môžem ísť domov.
Konečne doma, vyložím si nohy a oddychujem. Aby som nezabudla,že mám rande. Po dlhom čase niekoho spoznám a nebudem tak sama. Aspoň dúfam. Musím si premyslieť čo si oblečiem,aby som zapôsobila.
Pri tomto premýšľaní som zabudla na hodiny. Idem sa obliecť. V skrini toho veľa nemám. Snáď niečo nájdem. Vybrala som si čiernu sukňu a bielu blúzku s malými kvietkami.
Snáď to bude stačiť na prvé rande. Obujem si čierne lodičky,zoberiem kabelku a idem k parku. Tam ma už čaká Matej. Vyzerá fakt super. Čierne nohavice a modrá košeľa. A tie jeho hnedé vlasy s modrými nebeskými očami. Rozplývam sa. Len aby si to nevšimol.
Pozdravili sme sa a išli peši. Do mesta to nie je ďaleko. Zaviedol ma do reštaurácie. Waw,vyzerá byť dosť drahá. Nikdy dom v takej nebola. Vysunul mi stoličku ako gentlmen.Sadli sme si a on objednal červené víno. Čašník nám nalial do pohárov. To je ale romantika,ako z filmu. Začína sa mi to veľmi páčiť. Medzi tým sme sa rozprávali. Dosť som sa o ňom dozvedela,aj on o mne. Aj to,že pracuje ako právnik v jednej známej firme. A vtedy,keď sme sa stretli na zastávke, musel ísť autobusom lebo sa mu pokazilo auto.
"Ak dovolíš,ja objednám" - povedal. Nenamietala som. Veď ma pozval.
Vybrať si z toľkých jedál bolo ťažké. A to nehovorím,že niektoré ani nepoznám a sú dosť drahé. Objednal a o chvíľu sme to mali na stole. Vyzeralo to chutne a aj tak chutilo. Zdržali sme sa viac ako hodinu. Ten čas ubehol dosť rýchlo. Zaplatil účet. Určite to nestálo málo. Zasa mi podržal stoličku,aby som mohla vstať. V dnešnej dobe ešte všetci gentlmeni nevymreli.
Keď sme vyšli z reštaurácie tak ma chytil za ruku. Kráčali sme po meste. Po ceste náš rozhovor pokračoval. Odprevadil ma až domov. Rozlúčili sme sa bozkom. Zavolá mi hneď ako bude môcť.
Dnes bol naozaj skvelý deň. Nezačal sa najlepšie,ale skončil najlepšie ako mohol. Najkrajší deň v živote.