Vojdem pomaly dovnútra. Obzerám sa okolo seba. Miestnosť ako každá iná v nemocnici. Stoly ,bycikle na stojanoch...a iné veci na cvičenie. Ani neviem na čo všetky sú. Pripadá mi to tu skoro ako v posilňovni.Dúfam,že nebudem cvičiť na všetkých.
Cvíľu sa obzerám. Je tu akosi veľmi ticho.
Počkať,podozrivo ticho. Nie je tu žiaden človek,žiadna sestra. Som zmätená.
"Prečo tu nikto nie je?",hovorím nahlas.
Zrazu za sebou počujem buchnutie dverí. Leo za sebou zavrie. Pomaly sa približuje smerom ku mne.
"Prečo,prečo?!",ozve sa.
"Všetky ženy sa pýtajú to isté."
Myslel som si,že ty si iná."
"Čo to má znamenať? Kde sú všetci?"
Začala som mať strach. Sama s cudzím mužom a na vozíku. Čo ak mi chce ublížiť. Nebudem sa môcť brániť.
Strach ma celkom ovládol. V panike neviem čo mám robiť.
" Premýšľam hlavou ako sa pred ním budem brániť. Čo urobím. Hýbať môžem polovicou tela a rukami. Prepadám zúfalstvu. "
Z môjho myslenia ma niečo prerušilo.
ON.Ani som sa nenazdala a chytil ma za nohy a chrbát. Drží ma v náručí a usmieva sa.
Usmieva ?
Počkať! To mi nejde do hlavy. Jeho správanie.
O chvíľu už ležím na rehabilitačnom stole. Pomaly ma položil a nohy rovno k sebe.
"Č-čo chceš so mnou robiť?"
"A čo by som mal?Predsa cvičiť."
Nechápavo som na neho pozerala mojím vystrašeným výrazom.
"Si nejaká vystrašená. Vari si si myslela,že ťa chcem znásilniť?"
"Noo,áno",vykokcem zo seba."
Spustil neuveriteľný smiech.
Asi tomu nechápem. Nechápem čo to má znamenať.
"Ty si naozaj asi naivná. Nikdy mi nenapadlo ublížiť nejakej žene. A už vôbec nie sediacej na vozíku".
ŞİMDİ OKUDUĞUN
Nečakaná láska 1
RastgelePríbeh o osamelom dievčati ktoré sa nečakane zamiluje do muža. Stratí prácu a zažije trpké sklamanie v láske.Stretne ďalších mužov,ale sklame sa. Pri nehode ochrnie,ostane na vozíku a stratí nádej na šťastný život.Nájde svoju vytúženú lásku ?
