Nečakaná láska 1

11. Doma

Ráno som sa zobudila s bolesťou hlavy. Ani neviem ako som prišla domov a do svojej postele. Mám celkom okno. Včera som musela dosť vypiť. Ale na toho otravného chlapa si pamätám dobre.
Pozriem na seba do zrkadla a vyzerám hrozne. Vlasy strapaté a oči opuchnuté s rozmazanou špirálou. Ešte dobre,že je sobota. Nemusím ísť do práce. Nešla by som v takomto stave. Na jedlo vôbec nemám chuť. Dám si radšej tabletku proti bolesti.
Zavolám Vlaste nech mi všetko povie: "Ahoj,no ako po včerajšku?"
"Ahooj,celkom dobre. A ty ?".
"No nepamätám sa ako som prišla domov".
"Aha,no zavolala nám taxík po tom aká si bola opitá. Priviedla som ťa do bytu a uložila do postele..."
"A čo bolo ďalej? Nejako si zmĺkla."
Váhala či mi má niečo povedať.
"Povedz čo bolo ďalej".
"Noo,keď sme nastupovali do taxíka Patrik nás dobehol,že ide s nami".
"Čože?!"-vybuchla som.
"Až ku mne domov?!".
"Áno,ale nemohla som nič robiť. Nedal sa odbiť".
Chvíľu bolo ticho a potom pokračovala.
"Nehnevaj sa,ale vnútil sa".
To som sa už neovládla a začala kričať." Ten kretén vie kde bývam!Bude ma otravovať a ty si tomu nezabránila!"
"To si kamarátka!"-zložila som mobil.
Nestihla nič povedať.
No,zbohom,vie kde bývam. Príde a zas bude otravovať. Nezbavím sa ho. Takýchto otravných a neodbytných chlapov neznášam.
Chytila som paniku. Opakujem si:musím sa ukľudniť,musím byť pokojná. Nie,budem pokojná až kým ho už nikdy neuvidím. Dostala som nápad. Keď si niečo vypijem tak mi bude lepšie tak ako včera. Ale doma žiaden alkohol nemám. Skočím do obchodu niečo kúpiť. Budem späť o chvíľu.
Kúpila som pre istotu dve fľaše tvrdého. Nalejem si do pohára. A ešte jeden do druhej nohy. Hnev pomaly ustupuje. Ľahnem si na gauč a pomaly popíjam z fľaše. Je mi fajn aj keď mi to stúplo do hlavy. Ani neviem ako a zaspím. Zobudím sa na zvonenie pri dverách. Nemám pojem o čase a ako dlho som spala. Pomaly sa dotackám k dverám. Alkohol ešte celkom bevyprchal.Otvorím dvere a tam stojí On Patrik.
"Ahoj,včera sme niečo nedokončili".
Chcem zatvoriť dvere,ale je silnejší.
"Ako to vyzeráš?"-pozerá s vyjaveným výrazom.
Asi vyzerám hrozne keď som opitá.
"Nevadí,aspoň sa nebudeš brániť".
Vrhne sa na mňa. Nemám silu brániť sa. Kričím,škriabem,kopem,ale nič nepomáha. Zrazu sa tu objaví Matej. Chytí ho a hodí na zem.
"Nebudeš si dovoľovať k ženám!"-zvrieskne na neho.
Vstane a Matej mu jednu vrazí pričom aj on dostane úder do tváre. Tečie mu z nosa krv. Chytím sa ho a vojdeme do bytu.