Maybe Love !

4.Robíš Si Zo Mňa Srandu?

;*

Táto časť je špeciálne venovaná mojím super kámoškám : Zuzane Valovčínovej a Viktórií Papinčákovej :3 Ďakujem, že mi nedáte pokoj s tým, aby som písala ďalej.  :DDDDDDDDDDDD Fakt Thanks :DDDDDDD I Love It <3  :DDDDDDDDD Som rada, že ste mi verné :'DDDDDDDDDDDD

*Zoe*

Po tom, ako som Stylesovi vyliala džús do tváre som okamžite zbehla dole. Nemohla som tam ostať. Udusil by ma zaživa. Počula som ako na mňa kričí. Smiala som sa jeho primitívnym urážkam. Vraj, že som obyčajná zhúlena puberťáčka. Debil. To hovorí ten pravý. ,,Do pekla." Povedala som si sama pre seba, keď som si uvedomila, že nie som oblečená. Oblečenie mám hore. A hore je Styles. Počula som niekoho schádzať po schodoch. Bol to Louis.

,,Ahoj Zoe. Prečo si polonahá a prečo nie si v škole?" vyškieral sa.

,,Preto, aby si sa mal načo pýtať." mudro som mu odpovedala. Pozrel na mňa a dvihol jedno obočie. Ja som prevrátila očami nad jeho debilitou.

,,Fakt sa choď obliecť. Netúžim sa pozerať na tvoje telo. A už vôbec nie, keď si moja sesternica." Otočil hlavu a chcel odíjsť, ale ja som ho schmatla sa ruku.

,,Louis... Zobral by si Stylesa do svojej izby, pokial sa neoblečiem?" usmiala som sa na neho.

,,A prečo? Pokúšala sa ťa znásilniť, alebo čo?" iba som nad tým pokrútila hlavou a na Louího som zažmurkala. ,,Prosím Louis."

,,Keď tak pekne prosíš, tak to pre teba urobím." pustila som mu ruku a nechala ho, nech ide za Stylesom hore. Louis nemá ani tušenia, čo sa práve stalo. ,,WOW!" bolo počuť Louisove skríknutie. Zasmiala som sa, keď som si predstavila Harryho s tým jeho mokrým ksichtom. Tak mu teba hajzlovi. ,,Môžeš Zoe." to bolo fakt nenápadné. Fakt.

,,Ach Louis, keby dospeješ?" zamumlala som si pre seba. No... možno nke tak celkom pre seba.

,,Nikdy."  zakričal a ja som sa zasmiala. Myslela som, že to nepočul. Vyšla som hore do izby a začala si vyberať oblečenie. Zobrala som si šedé tričko s dlhým rukávom a červené nohavice. Išla som do kúpelne a jemne som sa namalovala. Keď som už bolá hotová zobrala som si tašku a bežala som do školy. Prišla som na drhú hodinu. Učitelke som zaklamala, že som zaspala a ona mi to, ako inak uverila. Toto je výhoda jedničkárou.

,,Dneska po škole prídem k vám." povedala Becky, keď som si k nej prisadla.

,,Jasné. Teším sa." myslela som to smrtelne vážne. Teším sa, ako malé decko hračke. Ako Niall jedlu. Presne takto sa teším ja teraz. Mali sme biológiu a ja som zase hovno počúvala. Učitelka tam niečo trepala, no ja som si kreslila do zošita. Nič som nevnímala. Konečne zazvonilo na prestávku.

,,Čo máme po tejto hodine?" spýtala som sa Becky.

,,Ja neviem. Asi matiku." povedala a vybrala si učebnice. A že nevie... Vopchala som ruky do svojej ťašky a začala som sa pripravovať na hodinu. Neznášam našu matikárku. A neznášam aj matiku. Neviem načo nám je do života dobrá. Hlavná vec, že viem spočítavať peniaze. To ostatné mi netreba. Zazvonilo ma hodinu a ja som odložila mobil do vrecka. Nudila som sa, tak som celých desať minút sa na ňom hrala. Zrazu mi začal vybrovať vo vrecku. Pozrela som sa kto volá. Svietilo tam Timothyho meno. Prečo mi volá? Muselo sa niečo stať.

,,Pani učitelka, prosím mohla by som ísť na wecko? Nie je mi dobre." zase som jej zaklamala a ona ma pustila. Vošla som do veciek a vytočila Timothyho číslo.

,,Ahoj Zoe. Chcem sa s tebou stretnúť. Dneska. Môžeš prísť po škole ku mne domov? Pojdeme spolu." rýchlo tam kvákal.

,,No...Dobre. O čo ide?" nechápavo som sa ho spýtala.