Maybe Love !

16.To nemôže byť pravda.

,,Čo je?" spýtala som sa Becky. Stále na mňa čumela.

,,No.. nič, lenže si tu vtrhla, ako velká voda." povedala a usmiala sa. Keby vedela aj dôvod.. hmmm...

,,Nestíhala som..." odpovedala som jej po chvílke ticha. Pobavene sa na mňa pozrela a potom opäť nasadila ten svoj vážny face.

,,Aha.. OK." kývla hlavou. Vybrala son si z tašky učebnice na prvú hodinu, ktorá je asi biológia. ,,Učila si sa na dejepis?" spýtala sa Becky. To dneska máme aj dejepis? Zaujínavé.

,,Ja a učiť sa? Nikdy!" posledné slovo som zvýraznila. Becky ma zavraždila pohladom.

,,To tiež nepochopím.. Nikdy sa neučíš a stále dostávaš dobré známky.. nie dobré, výborné.. Nič nepočúvam, iba: Zoe Wolfe má za jedna.. a ja čo sa poctivo učím mám, horšie známky, ako ty." povedala rozčúlene. No čo? Ja za to nemôžem. Veď nech sa prestane učiť aj ona, možno, že to pomôže. Kto vie?

,,Taký je život, dievča." ozval sa za mnou chlapčenský hlas. Becky spozornela a otočila hlavu dozadu.

,,Drž hubu Cam, keď nechceš, aby som ti ju rozbila." drzo mu povedala. Cam sa iba usmial a venoval jej škaredý pohlad.

,,Uhádla si, nechcem." odfrkol. ,,Ako ti idú tréningy?" spýtal sa a pozeral ma mňa, z čoho som usúdila, že tá otázka je pre mňa. Prečo sa o to zaujíma? A odkial vie o mojich tréningoch? Ako, chápem, že tiež je v týme, ale nemusel mu všetko Timothy vykecať. Určite to bol Timothy. Nikto iný o tom nevedel a Cam je jeho naj kamoš, tak prečo mu všetko nepovedať, že?!

,,No.. j-ja... fajn. Užastne." vykoktalal som a kusla si do pery.

,,Vieš, že o dva dni je zápas.." pozrel sa mňa prísne. Prikývla som. Už iba dva dni.. a hráme najdôležitejší zápas. Mám trocha strach, ale ten postupne opadne.

,,Jasné, na to by som nezabudla." usmiala som sa na neho. Cam mi úsmev opätoval.

,,Musíme byť najlepší." poznamenal ešte.

,,Nie. My budeme najlepší." opravila som ho a otočila sa k lavici.

,,Nié. My budemé najlepšíí.. bláá." povedala pisklavo Becky a pretočila očami. Ona mi snáď všetko závidí. To nie je možne toto. Zrazu začalo zvoniť na hodinu. Po chvíli prišla aj učitelka Kateová.

,,Dobré ráno žiaci." pozdravila nás.

,,Čau." povedal Cam. Chudáčik chlapec. Myslel si, že ho nepočula.

,,Cam, okamžite k tabuli. Vy si môžete sadnúť." prikázala učitelka a sama sa posadila na stoličku. Cam tam prišiel so žiackou.

,,Počúvam." vyzvala ho. Celá trieda mala na ňom upreté oči.

,,Ale veď my sme ešte od začiatku školského roka nepreberali žiadnú látku." začal sa 'vyhovárať' Cam. Jasné nebrali..

,,V tom žiješ iba ty." odsekla učitelka Kateová. Trocha som sa pousmiala. Skúšala s Cama niečo vytiahnúť, ake on bol totálne dutý. Po asi piatich minútach, keď prišla nato, že je to márne, poslala ho s päťkou na miesto. Potom nám začala vysvetlovať nové učivo, ktoré som si iba zapisovala. Nechcelo sa mi nad ním rozmýšlať a ani ho počúvať. Neviem prečo, ale mala som dneska nejaký zlý pocit. Ale veď je to iba pocit. Nechajme to tak. Na zvyšku hodiny som sa skoro unudila k smrti. Učitelke sa ani na sekundu nezastavili ústa. Bolela ma z nej hlava. Aspoň myslím, že z nej. Keď konečne zazvonilo, bola som celá šťastná. Zbalila som si učebnice do tašky a vybrala si tie na druhú hodinu, takže na dejepis. Pozrela som sa do zošita a očami si rýchlo prečítala látku.