Maybe Love !

13.V čom chceš spať?

Styles ma naháňal po celej lúke. Obaja sme sa smiali ako retardi. Nechcela som aby ma chytil. Ani neviem prečo.. veď je to 'naháňačka' nie? Nedám sa mu chytiť. Dych mi prestával stačiť. Zastaviť som sa nechcela, a zadusiť sa tiež nie. Bože, Zoe rozmýšlaj.. Yeeees! Mám to! Zrýchlila som tempo a utiekla niekam do lesa. Aj keď tu bývam, tak nepoznám tento les. Nikdy som tu predtým nebola. Keďže mi ostalo ešte trocha rozumu, nešla som ďaleko. Prestala som sa smiať a šla sa skryť. Zabehla som za strom. Matne som videla, ako sa Styles obzerá a pokúša sa ma nájsť. Ale márne! Tu ma tak lahko nenájde. Oprela som sa o strom a zošúchla som sa dole. Rýchlo som dýchala. No.. kto by nie, po desaťminútovej naháňačke? Niekedy si pripadám, ako malé decko. Robím somariny, neposlúcham otca, hádam sa so setrou, keď mám nervy tak jej trahám plagáty.. proste.. som oteckove "velké decko". Ešte, keď Chloe s nami bývala, vždy mi hovorila, že zo mňa bude múdre, nádherné dievča s dobrým srdcom a že chlapec, ktorý so mnou bude má obrovské šťastie. Vtedy, keď mi to hovorila som mala jedenásť rokov a ona osemnásť. Moja velká setrička.. vždy mi dobre poradila, hovorila mi slová, ktoré ma zahriali na duši. A teraz je preč. Žije si šťastný život so svojím už manželom-Danielom v nádhernom meste, v Londýne. Keď sme boli deti, slúbila mi, že ma nikdy neopustí. A teraz? Nechala ma tu samú s tou pošahanou kopou nešťastia-Demi.. a s mojím dementným otcom.. ako ja viem, že by som takto nemala o ňom rozprávať, ale ja hovorím iba pravdu. Som až príliž úprimný človek. No a k tomu je tu aj chlapec, ktorého milujem.. Je tu chlapec, ktorého som neznášala a teraz si o ňom myslím, že je celkom fajn. A je tu ešte jeden chlapec, ktorý je povahovo podobný mne.. áno.. môj bratranček.. Som rada, že sú tu. Som rada, že ich mám.

,,Mám ŤA!" niekto skríkol. V tej sekunde som sa ihneď postavila na nohy a chytila sa za srdce. Otočial som sa a tam stál vysmiaty Harry.

,,Boha, Styles! Skoro som umrela!" začala som po ňom zjapať a rozhadzovala som rukami.

,,Neutečieš mi." uškrnul sa. To sa mi iba zdá, alebo mu vôbec neprekáža, že ja som skoro dostala z neho infark? Takto v noci vylakať bezbranné dievča.. sa má považovať za testný čin!

,,To sa ani nechytám.. nechce sa mi už totiž utekať." povedala som mudro. Usmial sa a prišiel bližšie.

,,Poď niekam ťa zoberiem." podal mi ruku. Neochotne som ju prijala. Harry ma začal ťahať za sebou. Prekvapilo ma, keď som spozorovala, že nejdeme smerom k lúke, ale naopak.. šli sme hlbšie do čierného lesa.

,,Harry? Prečo sme stále v lese? Ty mi chceš niečo TU ukázať?" dvihla som obočie, aj keď to nemohol vidieť. Zastavil sa a otočil hlavu ku mne.

,,No.. ehmm.. áno." povedal nesmelo. Čo je také zaujímavé na lese? Čo by tu mohlo byť? Nič ma nenapadá. Vôbec nič.. veď sú tu iba samé stromy. To sú až také zaujímavé? Harry stále držal pevne moju ruku v tej jeho. Nepustil mi ju, ani malý okamžik. Cítiala som sa prekvapivo dobre.. Ukludnovali ma jeho dotyky. Kráčali sme bez slova už asi pätnásť minút. Nič sa tu nedialo. Harry náhle pustil moju ruku a obrátil sa telom ku mne.

,,Už sme o chvílu na mieste.." povedal a poškrabal sa za hlavu. Chcela by som vedieť kde, ale keď on chce, aby to bolo pre mňa prekvapenie, tak radšej na neho nenalieham, aby mi to prezradil. Harry ma obišiel a postavil sa za mňa. Zrazu som ucítila jeho ruky na mojej tvári. Lepšie povedané na očiach.. zakryl mi oči jeho velkými rukami. Začal ma navigovať kde mám ísť. Dvakrát som skoro spadla, ale našťatie ma Styles vždy uchytil. Po chvíli mi otnamil, že už sme tu. Ruky dal dole z mojich očí. Pár krát son zažmuekala a potom som zaostrila na tu krásu pre do mnou. Ostala som v obrovskom šoku. Neverím vlastným očiam.