Maybe Love !

3.Dobrá Becky :D

,,Kokos! Ty máš ešte tú drzosť, po tom všetkom ku mne doliezť?! Okamžite vypadni, ak nechceš zažiť 24 hodinový horor. Viem o čom hovorím." Pohrozila som mu. Vždy mám plán B. A teraz ním bola Becky. Viem, že keď jej zavolám a poviem jej, že Harry Styles je u mňa osobne tak vyskočí z kože. Lepšie povedané z balkóna, a bude utekať tu za ním. ,,Ani sa nepohnem." Povedal. To sa ešte uvidí. Kretén. ,,Keď to nejde po dobrom tak to pôjde po zlom. Sám si si o to koledoval." Pokojne som povedala a zobrala mobil do ruky. Pozeral na mňa dosť zvláštne. Nebol to žiaden jeho úchylny výraz. Tak sa mi zdá že náš pyšný Styles sa bojí? ,,Čo ideš robiť?" Opýtal sa ma. Dvihla som na neho zrak a usmiala sa. Pribehol ku mne a surovo mi vytrhol mobil z ruky. Pozrel sa doň a vrátil mi ho. ,,Už si si to rozmyslel?"  ,,Nie, darling." Tak takto mi hovoriť nebude. Postavila som sa a celá nasratá išla k nemu bližšie. Bola som iba pár centimentrov od jeho tváre. Cítila som jeho dych na mojom krku. ,,Povedz to ešte raz a neručím za seba." Uškrnul sa a prehrábol si vo vlasoch. ,,Hmmm... D.A.R.L.I.N.G." Toto bude ešte lutovať. Bude ma prosiť, aby som Becky s tade zobrala preč. Išla som naspäť k posteli a zobrala som mobil do ruky. Stlačila som tlačítko hovor. Pár krát zapípalo a Becky mi dvihla. ,,Ahoj Becky. Harry Styles je u mňa doma. Máš úžastnú príležitosť sa s ním stretnúť." Tieto slová som vyslovovala s odporom. ,,Neverím. Dokáž mi to." Ona chce aby som jej to dokázala? Tak fajn. Žiaden broblém. Nastavila som fotoaparát, sfotila Stylesa, ktorý si sa priblblo usmieval a poslala jej fotku. ,,Božééééé! Moje prosby boli vyslišanéééé! Zoe povedala som ti niekedy, že ťa milejem?" Usmievala som sa od ucha k ucha. Teraz Harold uvidí akú má šialenú fanúšičku. A Becky konečne pochopí, že on nie je vôbec taký úžastný, ako vždy o ňom rozpráva. ,,To je vlastne jedno... Už bežím k tebe Harry! Čakaj ma láska!" Zapišťala do telefónu a zrušila hovor. Na nič iné ako na smiech som sa nezmohla. Už si to viem predstaviť. Nonstop budem mať na očiach Becky a Stylesov vystrašený a znechutený výraz na tvári. Neprestávala som sa smiať. Nedalo sa to. Predstava, že Stylesovi môžem robiť zle každý deň ma hriala pri srdci. ,,Harry ty si si po mňa prišiel! Vedela som to!" Za ním sa objavila Demi a jačala, ako cvok. Ach jaj! Tak toto som nedomyslela. ,,Hmmm.... Ahoj." Povedal jej Harry a pozrel na mňa. ,,No čo? To je Demi. Moja mladšia sestra. Ani nech ťa nenapadne ju pretiahnúť. Je ti to jasné?" Demi na mňa pozerala zhrozene. S tým pretiahnutím som pred ňou radšej mala byť ticho. ,,Takže Demi... Ako sa máš?" Harry na ňu pozeral ako na flašu tej najlepšej whisky. Dotkne sa jej a zabijem ho! Zabijem! Harry s ňou po chvíli začal flirtovať. To vážne? ,,Počúvaj ma ty jeden pedofíl. Keď sa Demi čo i len dotkneš, neprežiješ to." Len sa na mňa uškrnul a ďalej s ňou flirtoval. Bože, veď ona má štrnásť a on devätnásť. Viem, že s tým teraz nič nenarobím. Demi ma počúvať nebude a Harry tak isto. Do izby zrazu vtrhla Becky. ,,To čo je za mutanta?" Pošepkal mi Harry. Musela som sa na tom zasmiať. Becky .... no .... ona nie je práve ten typ dievčaťa, ktoré chcú chlapci. ,,Tak ja vás predstavím." Povedala som a zobrala Beckynu aj Stylesovu ruku a naznačila im aby si ich podali. ,,Ahoj. Ja som Becky Cestle. Budúca pani Stylesová." Vybuchla som od smiechu. Proste. Chúďatko moje. Keby vedela, čo povedal Harry asi pred pol minútou.... Nebola by až taká šťastná. ,,Ja som Harry Styles, čo pravde podobne vieš." povedal a zase sa naklonil ku mne. ,,Tak táto pridrbaná baba,nebude nikdy pani Stylesová." Šepol mi a ja som sa začala znova smiať ako postihnutá kačka. On ju už teraz neznáša, a ja som zvedavá, ako s ňou vydrží byť každý deň. Tak sa na to teším. Neviem sa dočkať. ,,Jasné, že viem. Harry ... ja ... Milujem ťa." Kriste pane! Ten Harryho face! On sa asi pozvracia. Muhahaha! Dobrá som. Som na seba hrdá, že som to takto dobre vymyslela. Ale na druhej strane mi je strašne lúto Becky. Ona ešte nevie, aký je Harry úbožiak. Ale časom to zistí aj sama. Nebudem jej to musieť vždy opakovať. ,,Prepáč. Ja ti to nemôžem opätovať. Zatial." Povedal a milo sa na ňu usmial. Ona sa začervenala. Prečo jej dáva falošné nádeje? Možno zničí ona jeho, alebo on ju. Dúfam a verím, že to bude to prvé. On si to zaslúži, ale ona ani zďaleka nie. Becky je milé a zlaté dievča s obrovským srdcom. Je rozumná. Styles je iba chladný, perverzný a vkuse nadržaný idiot, ktorý nehladí na krásu vnútra človeka, ale iba na vonkajšok. ,,Demi ukážeš mi kde máte kúpelňu?" Opýtal sa jej Harry. Ona ho chytila za ruku a ťahala cez chodbu ku kúpelni. ,,Becky si v pohode?" Myslela som, že sa zrúti od radosti. Celý čas bola vysmiata, hoci tu Harry ani nebol. Sadla si vedla mňa na postel. ,,Práve som v siedmom nebi." Zťažka dýchala. ,,Ahoj, Ja som Louis Tomlinson." Predstavil sa jej Louis, keď vošiel do izby. Niečo tu nie je v poriadku. On jej podáva ruku a ona iba na neho pozerá? Postavila sa. Zrazu odpadla. Louis ju uchytil, aby nespadla na zem. ,,Preboha! Čo budeme robiť?" Hysterčila som. ,,Dones vodu." Prikázal mi Louis. Bežala som dole pre vodu. Zobrala som pohár a pokrútila kuhútikom. Keď som vypla vodu bežala som naspäť hore. Vošla som do izby a Becky sa už prebrala. Bála som sa, keď som ju videla bezvládnu ležať v Louisovom náručí. Prišla som k nej aj s pohárom vody. ,,Napij sa." Povedal jej Louis a ona ho poslúchla. ,,Čo by si robila, keby som zomrela?" Spýtala sa ma úlne od vecí. Nechápem kam tým mieri. ,,Šla by som ti na pohreb." Doširoka som sa na ňu usmiala. ,,OK. Takže som fakt pri zmysloch. A práve ležím na Louisovi." Povedala a pozrela sa na neho. Usmievala sa. Louis od nej zobral pohár s vodou a posadil ju do kresla. ,,Ešte si mi nepovedala, ako sa voláš." Podával jej opäť ruku. ,,J-ja som Becky Castle." Koktavým hlasom mu odpovedala. ,,Teší ma." usmieval sa na ňu Louis. ,,Mňa viac." Zapozerala sa mu do očí. Ale ako je jej zvykom, vždy očný kontakt preruší. Bolo už neskoro v noci. Asi jedenásť hodín. Harry s Demi sú spolu a mňa z toho ide poraziť. Kto vie čo robia. Naznačila som Louisovi, aby odišiel. Keď bol preč tak sme sa s Becky začali rozprávať. Myslím, že Louis na ňu spravil velký dojem. Celú noc hovorila iba o ňom a sem-tam spomenula Stylesa.

***

,,Hej...Zoe...vstávaj." Vstávať? Teraz? Ja chcem ešte spať. Pootvorila som oči a zbadala tam otca. Do riti. Včera, keď prišiel Louis so Stylesom nebol doma. Neviem, či vlastne aspoň len tuší, že sú tu. ,,Ale.... Ja nechcem ísť do školy. Nechaj ma spať." Pozrela som na neho psími očami. ,,Vstávaj." Chladne odpovedal a odišiel. Naspäť sa mi zavreli oči. Bola som hrozne unavená. ,,Tebe netreba ísť do školy?" Ten hlas poznám. Styles. ,,Och! Harry som iba v "pyžame." Pozrela som na neho a prikrila som sa perinou až po krk. ,,Teraz mám o dôvod viac tu ostať." Zase som sa ho začala báť. Prichádzal bližšie k mojej posteli. Chvílku tam iba na mňa pozerala, ale po tom si lahol okolo mňa. ,,Tak ako si sa vyspinkala?" WTF ? Strčil nohy pod perinu, ktorými sa dotýkal mojích nôh. Strhla som sa. ,,Harry Edward Styles! Opusť túto izbu! Okamžite! Zakričím na otca!" Kričala som. Dvere boli zatvorené. Pozrel sa na mňa a usmial sa. ,,Si pekná keď sa hneváš." povedal sa zahladel sa mi do očí. ,,Tak teraz musím byť nádherná, lebo zúrim." Prevrátila som očami a on sa zasmial. ,,Áno... Nádherná." Chytil ma za ruku a ja prestala dýchať. ,,Fetol si si?" Priblblo som sa usmiala. On sa neusmieval. Prečo sa neusmieva? Prečo mám pocit, že sa tvárou ku mne približuje? Áno. Určite fetoval. ,,Možno áno a možno nie." Boha! To je čo za odpoveď? Ten debil ma raz privedie do hrobu. Znova sa o malý kúsok priblížil. On si myslí, že ho pobozkám? To ako vážne? Odtiahla som sa. Vyskočila som z postele a stála som pred ním iba v nohavičkách a krátkom tričku. Trapas. Úchylne sa usmieval. ,,Nečum tak." Povedala som. ,,Inak čo spravíš? Zakričíš na ocinka? Alebo zavoláš svojím ďalším pošahaným kamoškám, aby ma neustále len otravovali, ako Becky?" Yes! Zabralo to. Becky mu lezie na nervy. ,,Napríklad." Odsekla som. Pomalým krokom som smerovala k dverám. Harry sa postavil z postele a utekal k nim. Zamkol dvere a zobral klúčik. Bojím sa. Tak ako ešte nikdy. Čo so mnou chce spraviť? Aké úchylnosti? ,,Odomkni dvere." Stekala mi zlza po líci.

*Harry*

Začala plakať. Ona plače. Do frasa. Chcel som sa s ňou iba normálne skamarátiť a ona sa ma zlakla. No... Možno nie iba skamarátiť. Mal som v úmysle sa s ňou troška pohrať. ,,T-ty plačeš?" Neveriacky som sa na ňu pozeral. Toto som nechcel. ,,Harry bojím sa ťa." Povedala na rovinu. ,,Prečo? Prečo sa ma bojíš?" Nechápavo som povedal. ,,Prosím ťa, odomkni dvere a pusti ma preč." Stekali jej zlzy po líci. Hlas sa jej celý triasol. ,,Nie, pokým mi neodpovieš." Konečne mi venovala pohlad. ,,Nebudem ti nič vysvetlovať." Sklopila zrak. ,,Fajn. Ale nepustím ťa z izby." Musím vedieť prečo sa ma bojí. Nemám ju rád, ale keď je taká drzá... taká nedostupná... Musím ju dostať do postele. Ale ako? Nič ma nenapadá. Pozeral som sa na ňu po celý čas. Po desiatich minútach státia a ticha si sadla do kresla. Ani nemukla. ,,Už som mala byť v škole." Ups. To som netušil. Nejako ma teraz nezaujímala jej škola. ,,Obleč sa. Hodím ťa tam."  ,,Tak to teda nie. Pusť ma lebo inak ..." Odmlčala sa. ,,Čo?" Ironicky som sa uškrnul.  ,,Styles ... Nedám ti. Nikdy. Pochop konečne." Povedala a mne z tváre zmizol úsmev. ,,Never say never." Škaredo sa na mňa pozrela a nastavila ruku, aby som jej dál klúčik. Ani hovno. Nedám jej ho. ,,Na to zabudni." Škodoradostne som sa usmial. Otočila sa a po niečo sa natiahla. ,,Krava nedorobená!" Zakričal som, keď mi vyliala jahodový džús do tváre a vytrhla klúč z ruky. Odomkla a utiekla. Ja som tam len stál s mokrou tvárou a tričkom. ,,Prajem ti, aby si do rána dostala rakovinu!" Zakričal som ešte. ,,Nápodobne." Bolo počuť z dola jej hlas. Takže ona takto hej?

:))) Takže ... fakt Vote a komentár
poteší :)))

VOTES & COMMENTS