Maybe Love !

2.Čo tu robí ON ?!

*Louis*

Otvorila dvere. Stála tam ako obarená. ,,Ty....Čo tu robíš tak skoro? Nemal si náhodou prísť až zajtra?" Normálne, že z nej išiel až strach. Hovorila to v celku nahnevane. Usmial som sa na ňu. ,,Louis hovor, lebo ti strelím po papuli." po týchto slovách so mnou až zatriaslo. Prečo by ma bila? Nič som jej nespravil. Alebo áno? Vyzerá byť poriadne naštvaná. ,,Ja ...." Odmlčal som sa. Nevedel som čo jej mám povedať. Dala si ruky v bok a pozerala na mňa. ,,Okamžite hovor, lebo ťa strčím k  nášmu psovi, aj s kuframi a budeš tam spať celé dva týždne." Tak teraz som z nej mal ozaj strach. Síce ju poriadne nepoznám, ale zdá sa mi, že to myslí smrtelne vážne. Hladal som v mysli slová akými by som jej mohol odpovedať, ale nič ma nenapadalo. ,,Ty fakt chceš vedieť ako chutí štrk?" opýtala sa ma so zdvyhnutým obočím. Ruky mala stále vbok a ja som tam stál s kuframi v rukách. ,,Klamal som.... Ja ...keď som ti písal na twitter bol som už v lietadle. Tak nejako som tušil, že mi nepovieš nie." povedal som a ona otvorila ústa dokorán. Prečo jej tak prekáža, že som prišiel už dnes? Iba pokrútila hlavou a usmiala sa sama pre seba. Pootvorila dvere a konečne ma pustila dnu.

*Zoe*

Videla som na jeho očiach, že má strach. Musela som sa usmiať. Takto vylakať Louisa Tomlinsona sa vie podariť iba mne. Prišlo mi ho lúto, tak som ho pustila dnu. Vďačne sa na mňa usmial. ,,Ďakujem" povedal a mňa to zaskočilo. Začo? ,,Louis prečo mi ďakuješ?" usmievala som sa ako zmyslov zbavená. Čudne na mňa pozrel. ,,Ja som si myslel, že ma necháš na ulici, alebo ako si povedala, pri psovi." Zase som sa nezdržala smiechu. ,,Fakt si si myslel, že som to spravím?" hovorila som pomedzi smiech. On sa vôbec nesmial. Zdalo sa mi, že sa cíti až trápne. Chúďatko moje. ,,Áno. A už sa nerehoc. Nie je mi to dvakrát príjemné." venoval mi dlhý a škaredý pohlad. Absolútne mi to neprekážalo. Z toho jeho výrazu som sa začala rehotať ešte viac. Mala som zatvorené oči a tlieskala som ako retardovaný tuleň. Jedným slovom: záchvat smiechu. ,,Buď ticho lebo ťa pobozkám." Č-č-čo ma chce? po-  čo? Počujem dobre? Pedofíl jeden. Okamžite som sa prestala smiať. Vážne na mňa pozeral. A ja tiež. ,,Drbe ti?" Zdvihla som jedno obočie a pozerala mu do očí. ,,Nie. A teraz vidíš, ako bolo mne, keď som si myslel, že ma naozaj nepustíš do vnútra. Žartoval som." Rozosmial sa. Až sa zajakával. Keď sa dosmial strelila som mu facku. ,,AU! Zbláznila si sa? Prečo si mi strelila?" hovoril a držal si líce. ,,Idiot" povedala som. Nie je tu ani päť minút a už ma vytočil. On si fakt koleduje o to aby som ho zavrela k psovi. ,,Takéto správanie si vyprosujem." otočila som sa šla do izby. Vybehla som po schodoch a vošla dnu. Po chvílke sa otvorili dvere a stál tak Louis. Pozeral sa po celej izbe. ,,Wow!" skríkol. Najprv mi to nedochádzalo, ale potom som si uvedomila, že sa pozerá na steny, ktoré sú polepené ich plagátmi. ,,To nie ja. To Demi. Keby som mohla, tak potrhám každy jeden plagát a spálim ho." uškrnula som sa. ,,Au. To bolelo." povedal a ja som sa opäť víťazoslávne usmiala. ,,Prečo si odišla? Ja som si s teba iba vystrelil, tak ako aj ty zo mňa." ,,Ja vlastne ani neviem. Považovala som to za správne." odpovedala som mu a on sklopil zrak. Prečo ho sklopil? Do pekla, čo má za lubom? Naspäť zodvihol hlavu a začala rozprávať. ,,No ... ako to povedať... ja tu nie som sám." povedal a ja som zoskočila z postele. ,,Ako že sám? Kto tu je s tebou? Novinári?" Mala som sto chutí mu jednu vraziť. Ja mu nechcene dovolím, aby prišiel a ten debil si tu ešte niekoho zo sebou zoberie. ,,Nie. Je to Harry Styles." pri tom mene ma zmrazilo. Harry Styles bude bývať za celé dva týždne v mojom dome? Ani za Boha! Tak toto nie. ,,Kde je?" opýtala som sa ho nahnevane a začala na seba obliekať sveter. ,,Pred domom. Myslím. Prečo sa pýtaš?" zhrozene na mňa pozrel. ,,Nechaj sa prekvapiť." otočila som sa mu chrbtom a zbehla po schodoch až k vchodovým dverám. Otvorila som ich a začala hladať Stylesa. Nikde som ho nevidela. ,,Styles!" hlasno som zakričala. Začula som šušťanie lístia a tak som sa otočila. ,,Harry?" spýtala som sa. ,,Áno?" úchylne sa na mňa usmial. Prišlo mi z neho zle. Bleeeh. Ten hnusný namyslený výraz. ,,Čo tu robíš?! Fakt si si myslel, že ťa nechám u nás spať?! Zbláznil si sa?!" Och! Vážený Styles. Ani sa všetkých svätých ho nepustím dnu.  ,,No...Hej" povedal a vkuse mal ten úsmev. ,,Tak to si sa mýlil. Ty si krásne pekne choď do hotela, lebo tu nebudeš." prekvapene na mňa hladel. Konečne mu zmyzol z tváre ten úchylný úsmev.  ,,Prosím? To akože mám ísť ja Harry Styles do hotela? Fanúšičky ma tam zadusia." mal dvihnuté obočie. ,,Tak nech." otočila som sa a smerovala k dverám, no Harry ma chytil za zápästie. ,,Prosím." Povedal. To ako myslí vážne? Nie. Nie. Nie. On tu nebude. ,,Hmmm..... Styles poprosil.... To sa len tak nevidí."   ,,Tak?" zase ten úsmev. Ešte raz sa takto zatvári a osobne mu odrežem hubu. ,,Zoe, nechaj ho tu. Nebude robiť problémy." Ozval sa chlapčenský hlas. Bol to Louis. Že nebude robiť problémy? Tak tomu neverím. Stavím sa, že každú noc pri sebe musí mať nejaké dievča. To by nebol Styles. ,,Zoe. Uvedomuješ si, že on práve poprosil? Nikdy som ho nepočul poprosiť." Harry ho prebodával pohladom. ,,Louis, ale Harry je úchylák a ja neverím, že by sme v dome nemali každú noc nejakú štetku. Neverím." odsekla som a vytrhla svoju ruku z Harryho zovretia. ,,To je pravda, ale....Nechaj ho tu. Potrebujem mať pri sebe kamaráta." Aha...Takže kamaráta. ,,Louis pochop, že ja ho tu nechcem." pozrela som sa na Harryho, ktorý na mne celý čas visel pohladom. Usmial sa a zažmurkal. ,,Tak dobre." povedala som nakoniec. Louis ma objal a poďakoval mi. ,,Vidíš Louis. Nikto mi neodolá." okamžite som sa na neho hnusne pozrela. ,,Áno máš pravdu. Louis je z teba celý hotový." uškrnula som sa. ,,Ja nie som gay!" skríkol po mne Louis. ,,Za pravdu sa každý bije." povedala som a Harry sa začal smiať. Neznášam ho. Budem robiť tak, aby som ho nemusela mať na očiach. Budem ho ignorovať.

***

Doukazovala som obom ich izby a šla som sa navečerať. Keď som kráčala chodbou niekto ma chytil za zadok. Blesku rýchle som sa otočila. Bol to Styles. Vlepila som mu. ,,Uvedom sa! Môžem ťa hocikedy vyhodiť z domu." Zvýšila som hlas. ,,Fakt si mi musela dať facku láska?" Aká som mu ja láska? O čo mu ide? Hajzel zakomplexovaný. ,,Ty mogor jeden. Neotváraj si na mňa hubu! Je ti to jasné?" Zdvihla som obočie a pozrela na neho. Šúchal si líce po ktorom som mu strelila. Nič neodpovedal tak som sa naspäť otočila a kráčala dole. Vošla som do kuchyne a otvorila som chladničku.  Vytiahla z nej mlieko a čokoládove gulôčky. Nasypala som ich do misky a zaliala mliekom. Dala som to na pol minútu hriať do mikrovlnky. Keď sa to dohrialo vybralo som to a začala večeriať. ,,Bobrú chuť." povedal chraplavý hlas za mnou. Bol to určite Styles. Jeho hnusný hlas spoznám na míle ďaleko. Neotáčala som sa. Zrazu som pocítila ako zo zadu mi niekto priložil ruky na môj pás. Otočila som sa. Kto iný by to mohol byť ako nie Styles? ,,Pusti ma!" zvrieskla som. ,,Prečo? Snáď sa ti to nepáči?" Bože! Zase ten úchylný úškrn. ,,A malo by? Pusti ma lebo zájdem po nožík. Viem s ním robiť divy." povedala som sa pritom sa díva na Harryho. ,,A ja viem robiť divy s niečim iným." Čo ? Ten retard si myslí, že po ňom idem? Fakt? Verím tomu, že zabiť by ho bolo málo. Rýchlo som sa postavila zo stoličky a odtiahla sa. ,,Styles okamžite vypadni! Inak bude zle!" Ešte hlasnejšie ako pred tým som kričala. Ani to ho neodradilo a išiel ku mne bližšie. Neviem čo si myslí o sebe ten hajzel nedorobený. Bojím sa. Ja Zoe Wolfe sa bojím Harryho Stylesa. Viem čoho je schopný. Rozutekala som sa po schodoch hore do svojej izby. On bežal za mnou. Je normálny? Nie. On normálny nikdy nebol a ani nebude. Vždy to bude iba Harrry Styles - sukničkár. Zamkla som sa v izbe a sadla si na postel. Rozplakala som sa. Keď si predstavím načo myslel je mi hrozne. Myslí si, že každá mu dá. Tak to sa mýli. Ja nie. Ani keby ma mučili alebo neviem ako kruto týrali. Niekto zaklopal na dvere. ,,Zoe. To som ja Louis." zakričal a ja som sa postavila a odomkla dvere. ,,Ahoj Louis, čo sa deje?" opýtala som sa ho. ,,Plakala si?" zaskočilo ma to. Nečakala som, že sa ma na to spýta. ,,Nie. No... mne iba spadla mihalnica do očí." mala som roztrasený hlas. ,,Fakt? Ako ti mohla jedna mihalnica spadnúť do oboch očí?" mal zdvihnuté obočie a divný výraz. Nevedela som čo mu na to povedať. ,,Neodpovedal si mi na otázku." Nechcela som na neho pozerať. Nevedela som čo mám od neho čakať. V podstate ho nepoznám. ,,Ty tiež."  ,,Ale ja som sa pýtala prvá." víťazoslávne som sa usmiala. ,,To ma nezaujíma." povedal a ja som dostala nervy. Baví ho to? ,,Nerieš." nechcela som, ale musela som sa na neho pozrieť. ,,Tak fajn." Fakt? To som nečakala. Som rada, že takto zareágoval. ,,Ešte si mi nepovedal načo si prišiel." ,,Len ťa pozrieť." usmial sa a na päte sa otočil. Pozorovala som ako odchádza a potom som zavrela dvere. Zase niekto zaklopal. ,,Vojdi Louis." skríkla som. Dvere sa otvorili. Nebol tam Louis, ale Styles.

VOTES & COMMENTS   :)))