Princess Or Devil?[Baekhyun]

X- Čo sa to deje?

Lu Nah

Celý deň sme sa bláznili. Az to bolo nenormálne. A ako sa mi,zdá Hyu a Suho, sa k sebe dosť majú. ,, Ja chcem isť na tobogan." začala som, ako malé decko. Baek sa len zasmial. ,, Tak pôjdem s tebou." ozval sa Sehun. Nahodila som,naňho pohlad 'Rilly?" on sa len na to usmial. ,,Dobre tak choďte ja zoženiem jedlo." ozval sa Baek. Som,rada že nežiarli. Veď ani nemá na čo. So,Sehunom som vo fázi stávame sa kamarátmi a to je tak všetko. Keď sme vyšlapalo dobre že nie štyri patrá sme sa pozreli,na ten tobogán. Sehun si,sadol na koleso vzadu a ja vpredu. Spustili sme sa a on ma objal okolo pásu. Cesta dole bola dosť dlhá. Keď sme už boli dole, tak tam čakal Baek aj s jedlom. Podisla som,k nemu dala mu pusu na krk. Vyššie som,nedočiahla a išla ládovať do seba. Už teraz mám dosť veľké špeky. Ale jedlo,je jedlo.

Mina

Neviem prečo chcel Chan zostať so mnou tu keď mohol isť sa baviť. Len čo sme ich vyprevadili a zarvorili dvere Chan ma chytil do náručia a vybehol hore do jeho izby. Tam ma položil na postel. Nechápala som ho. ,, Mi.. Neviem ako neviem prečo ale lúbim ťa. Zalubil som sa tak rychlo ako nikdy." vytreštila som oči. On ma miluje? ,, Ja Chan tiež k tebe prechovávam city ale bojím sa" ,, Nemáš čoho.". S týmito slovami ma pobozkal. Nežne a jemne s láskou. Keď sme sa od seba odtiahli aby sme nabrali kyslik pozerali,sme sa navzájom do očí toho druhého . Znova sme sa na seba nalepili. Tentokrát bol bozk dravý a hladný. Túžili sme po sebe a uvedomovali sme si to. Stiahla som,z neho tričko. Prvý krok je môj. On za mnou nezaostával. Stiahol mi tričko a začal ma bozkávať na krku. Prechádzal mi po tele jazykom. Po každom jednom odhalenom milimetri.

Chanyeol

Už mi začala prekážať jej podprsenka. Strhol som hu a hodil na druhú stranu izby. Pre istotu. Ona nás pretočila teraz som,bol pod ňou. Jazykom mi hladila krk. Z bozkov si vytvorila cestu až k mojím teplákom. Tie hneď zvliekla aj s boxerkami. Začala mi robiť blow job a to musím uznať bola v ňom fakt dobrá. Bol som snáď v siedmom nebi. V ústach mala celú moju dĺžku. Ja som stenal trochu tlmene. Jej sa to však zapáčilo tak môjho kamaráta jemne pohrýzla. Hneď na to tam dala pusu a začala ho lízať. Vrch si,dala do úst a nasávala ho. Toto so mnou ešte žiadne dievča nikdy nespravilo. Teraz sa mi bolo jedno,že som,hlasito sténal. Stálo to za to. Urobil som,sa jej do úst a ona to všetko prehltla. Postavila sa ku mne a začala bozkávať môj krk. Chcel som, ju pobozkať ale ona ma zastavila.,, Nie, radšej nie, nebudeš si,chutiť." ,, Mne je to jedno. Stále sú to tvoje ústa." len mykla plecami. Jazykom som,hneď vnikol do jej úst. Naše jazyky tancovali v ohni. Teraz bola ona podomnou. Dobre s tou chuťou mala pravdu ale stálo to za to. Jemne som jej stlačil prso a ona vzdychla. Medzi zuby som,chytil jej bradavku,a hral,sa s ňou. Už som,začal byť nedočkavý. Aké to asi,je v nej? Teraz som,jej už strhol aj suhňu a aj nohavičky. Chcel som,si,nasliniť prsty no,zastavila ma.,, Chcem to tvrdo." povedala a tak som,aj spravil.Zo,šuflíku som vytiahol kondom a nasadil si ho . Naraz som,do nej vnikol. Bol to úžasný pocit. Sice bola trochu,užšia ale to nevadilo
Hlasno zasténala. Keď sa prispôsobila začal som,prirážať. Čim ďalej tým rýchlejšie. Ona sténala ako,o život. Hlavne teda moje.meno. spravil som sa a ona ma následovala. Mne to však nestačilo tak sme pokračovali. Vzal som si druhý kondom a tentokrát si to namieril ale inam. Pozrel som sa na ňu spýtavo. Len prikývla. Zase to bol úžasný pocit. Aj keď to bol anal. Nevyzerala že by ju to nejak bolelo. Teraz som,sa spravil celkom rýchlo.
A takto sme pokračovali asi ešte hodinu. Najúžasnejšiu hodinu,v mojom živote.

Lu Nah

Keď sme sa už vracali domov zazvonil mi mobil. Neznáme čislo. No čo už zdvihla som to. ,, Prosím?" ,, Je pri telefóne slečna Tuan Lu Nah?" ,, Ano to som ja." ,, Mame pre vás zlu správu. Jendná sa o,vašu,matku. Je v nemocnici." moje srdce asi prestalo fungovať. Sice sme sa poslednou dobou hádali ale aj tak som ju mala rada. ,, V ktorej?" ,, V XY nemocnici." ,, Ďakujem dopočutia." ,, Dopočutia." rýchlo,som,sa rozutekala, nemocnica nebola ďaleko. Ignorovala som,volania za sebou. Teraz bolo jedine a to moja mama.
Do desiatich minút som,tam dobehla. ,, Dobrý deň. Môžem sa spýtať kde leží pani Tuan?" bola tam taka mladšia a celkom prinemna sestrička. ,, Dobrý deň. Pano Tuan leži na izbe 119. ",, Ďakujem vám." ,, Nemáte za čo." rozbehla som sa ako vietor. Na výťah som,srala a vysla to po schodoch. 110...111...112....113...114..115...116...117...118 a konečne 119... Otvorila som,dvere a uvidela moju mamu na prístrojoch. Pribehla som k,nej a do oči sa mi drali,slzy.,,Lu si to ty?" zdvihla ku mne ruku. Ja som si,ju položila na líce. ,, Ano mami som to ja. Nikto iný." teraz mi už stekalu,slzy po tvári. ,, Dievčatko moje. Prepáč mi za tie naše posledné hádky nemala som,sa k tebe tak správať." teraz ni,tiekli vodopády. ,, To ja som,sa nemala k tebe tak správať. A teraz keď si,v takomto stave..." ,, šššt neplač. To bude dobré. Je tu jedna vec čo po tebe chcem." ,, aká?" ,, Chcem aby si sa starala o náš dom. Všetko chcem prenechať tebe. Mark má už vlastný život a mne si ostala len ty. Preto ti to chcem všetko dať. O týždeň máš 19 ... Budeš plnoletá. A reraz chcem prepísať všetko na teba mam tu aj papere. Len potrebujem aj tvoj podpis." ,, Ak je to tvoje želanie tak s velkou,láskou." ten dom,je tak akurát len neviem ako,ho,utiahnem. Budem musieť brigádovať dosť. Podala mi papiere a ja som,to podpísala.,, Kolko tu so mnou ešte budeš?" ,, Maximálne ren týždeň. Budem sa snažiť nech tu zastanem aspoň dovtedy neš ti zagragulujem." teraz sa spustili,slzy aj jej. ,, Slečna návštevné hodiny,sa skončili." vletela tam sestrička. ,, Ale no,tak však ju tu nechajte." ozval sa doktor. Podišiel ku mne. ,, Ostante tu kludne aj do konca. Všetko vám zariadim." ja som,iba vďačne prikývla.
Skoro stále mi,vyzváňal mobil. Rozhodla som,sa teda ho,vypnúť.

(Menší skok v čase.)
Bolo to tu. Deň pred mojími,narodeninami. Ja som,sa ešte od.mami ani na chvílku nepohla. Teda okrem WCka a sem tam som,skočila do bufetu. Prebrali,sme snáď celý náš život. Dozvedela som,sa tiež že umiera na nevyliecitelnú chorobu. Jedná sa o,to že človekovi sa zmenšuje kapacita plúc až dokedy neprestane dýchať. A moja mama je prave na hranici. Už bol,večer keď sme sa dostali,do prítomnosti. Lepšie povedané 23:57 bolo. Už oba tri minúty a mam narodeniny. Mama sa na mňa pozrela s úsmevom. Takto sme sa chvilku ma seba pozerali. Práve odbilo 00:00 bolo 15.8 pondelok ,, Dcérenka všetko najlepšie k tvojim 19 narodeninám." povadala a ja som,ju,objala.,, Prepáč že ťa tu nechávam tak skoro,samú.. Zbohom..." ,, Mama?" do očí sa mi,nahrnuli slzy. ,, Mama prosim.. Toto nie je vtipné.",prvá slza. Pristroje začali pípať. Druhá slza. Nemala puls. Tretia slza. Ona mi,zomrela v náruči. Štvrtá slza. Do vnutra prišli doktori. Jedne z nich ma objal. ,, Je nam to lúto." svoje slzy som,zastavila. ,, Aspoň zomrela šťastná." to boli moje posledné slová predtym ako,som,opustila miestnosť. Dole mi sestra zavolala taxik. Zavuezla som,sa priamo,pred exo dorm. Zaplatila som,m,udanú suma a podišla k dverám. Zazvonila som. Ani nie pol sekundy na to sa otvorili a stála v nich Hyuna. Pozrela sa na mňa a rozplakala sa. Chytila som ju do,objatia. Po dvoch minútach sa upokojila. Vošli sme dnu. ,, Hyu kto to bol?" spýtal sa Kai skoro bez života. Prvá do obývačky vošla Hyuna a za ňou hneď ja. Všetci sa na mňa pozreli, rozplakali sa a hodili sa na mňa ako,Hyuna predtym. ,, Kde si bola sestrička vieš ako,sme sa o teba báli." ,, Šššt Kai to prejde. Teraz som,tu.... By the way kde je Baekie?" všetci sa na seba pozreli. ,, Je zavretý celý ten týždeň v izbe. Vôbec nevychádza, neje, nepije, vždy nás len pošle preč. Rozdrdilo ho to ako,si ,zmyzla." to,všetko kvôli mne...,, Idem za nim."oznámila som,a vybehla schody. Zaklopala som,na dvere. ,, Choďte preč. Nemam na nic náladu." jeho hlas znel ako,zranené zviera. ,, Baekie..." zašepkala som. No,musel to počuť keďže rozrazil,dvere a vtiahol ma do,svôjho,náručia. ,, Si to naozaj ty? Nezdá sa mi to len?"rozplakal sa a hlavu zaborilcdo môjho,ramena. Premiestnili sme sa k postely, na ktorú sme si aj sadli. ,,Som tu. Živá a zdravá. A len tvoja." slzy sa mj,zastavili. ,, Kde si,bola celý týždeň?",, Baekia ja naozaj neviem ako,ti to mam pobedať ale bola som,pri mame v nemocnici." ,, Už po tebe chceli vyhlásiť celosvetové pátranie." zasmial sa. No keď si uvedomil čo som povedala mu do smiechu nebolo.,, Čo s ňou je?" ,, Zomrela pred asi 15 minutami." ,, Tak to zomrela 00:01." ,, Stihla mi len zagratulovať a objať ma ." spustila sa mi,slza. A za ňou ďalšie. Povedala som si,že budem silná ale nejde to. Baek ma silne objal. ,, To,je mi,lúte že zomrela práve ma tvoje narodeniny."

Ani neviem ako ale zaspala som v Baekovej náruči. Ráno sme sa obaja prebudili o dvanástej. Presne na obed. Zišli sme spoločne dolu a vysvetlili prečo som ten týždeň neodpovedala. Všrtci ma objali. Sehun si ma na seba tisol tak ako,Baek v noci.,, Mohla si aspoň dať vedieť. Bál som,sa o,teba." tieto slová ma zarazili......

Ak by sa tu našiel nejaký Dominika alebo Dominika prajem všetko najlepšie xD