Princess Or Devil?[Baekhyun]

XI- Nový život

Baek

Celý deň bol v poriadku, zabávali sme sa. Všetko bolo ok. No zmenilo sa to keď Lu začala utekať preč. ,, Lu kam utekáš?" ,, Luna stoj!" všetci za ňou kričali, no ona nereagovala. Utekala stále ďalej. Opustila ma?.Už jej so mnou nebolo dobre? Prečo utiekla? Hlavou mi lietali myšlienky tohoto tipu. Nedokázal som na nič iné myslieť.Spamätal som sa až keď sme dorazili domov. A to som tiež hneď vletel do izby. Nevyliezol som z nej celý týždeň. Chalani za mnou stále chodili nech sa idem aspoň najesť. Sem tam prišli baby a dohovárali mi. Nič nepomohlo. Stále som plakal. Chýbala mi. Citil somcsa len polovičný.
Inak tomu nebolo ani dnes . Znovu sa mi spustili slzy. Niekto zase klope. Nechápu že potrebujem byť sám .,,Choďte preč. Nemam na nic náladu." nepotrebujem aby ma zase poučovali. ,, Baekie..." prave micstuhol každý jeden scal v mojom tele. Okamižte som rozrazil,dvere a vtiahol ju do,svôjho,náručia. ,, Si to naozaj ty? Nezdá sa mi to len?"rozplakal som sa a hlavu zaboril do jejho,ramena. Premiestnili sme sa k postely, na ktorú sme si aj sadli. ,,Som tu. Živá a zdravá. A len tvoja." slzy sa mi,zastavili. ,, Kde si,bola celý týždeň?",, Baekia ja naozaj neviem ako,ti to mam pobedať ale bola som,pri mame v nemocnici." ,, Už po tebe chceli vyhlásiť celosvetové pátranie." zasmial som sa. No keď som si uvedomil čo mi povedala tak mi do smiechu nebolo.,, Čo s ňou je?" ,, Zomrela pred asi 15 minutami." ,, Tak to zomrela 00:01." ,, Stihla mi len zagratulovať a objať ma ." spustila sa jej ,slza. A za ňou ďalšie. Silne som ju objal. ,, To,je mi,lúto že zomrela práve ma tvoje narodeniny." nič viac mi nepovedala lebo mi zaspala v náručí. Hladil som ju po líci. Keď sa to stane znova budem utekať za ňou. S tymito myšlienkami som zaspával.
Rano som sa zobudil skôr ako Lu. Stale som ku pozoroval. Keď sa mykla tak som rychlo zahral že práve vstávam. Keď otvorila tie jej kykadla pritiahol som ju k sebe. ,, Dobré ránko." ona sa na mňa iba usmiala a stiahla ma do bozku. ,, Bree rano." po tom čo sme sa obaja prebreli, teda vlastne ona tak sme zliezli dole. Bol presne čas obeda. Dole ju všetci vyspovedali a potom vyobímali. Najviac som sa zarazil pre Sehunovi. Niečo jej tam povedal potichšie a ona sa naňho zarazene pozrela. Pustil ju s jemným úškrnom. Viac som yo neriešil. Lu si sadla pri mňa a išli sne jesť. Sem tam som ju krmil. Po tom čo sme obaja dojedli odniesla naše taniere do drezu. Dnes má narodeniny a ja zariadim aby bolo všetko čo najlepšie. Zobral som si,mobil a vyhladal presne to číslo , ktoré mi so vsetkym pomôže. Rychlo som mu napísal. Tak zariadené už len ju dostať von. ,,Luunaaa?" hneď ku mne prišla. ,, Ano ?" ,, Zoberiem ťa domov aby si sa prezliekla. Dobre?" len prikývla. Zavolal som si Suha bokom ,, Suho. Pripravte to tu prosim nejako. Dnes ma Lu narodeniny. A chcelo by to menšiu oslavu." Suho len chapavo prikývol. ,, Kolko ju dokážeď zdržať?" ,, Maximálne štyri hodiny." bližila sa k nám a Suho len naznavil že ju mam zdržať čo najdlhšie. Ja som iba prikývol. Už by som aj išiel keby ma Lu nezastavila a nezatiahla do izby. Dala mi dole tepláky. ,, Ale čo tak rýchlo ? To som nečakal." ,, Nič sa konať nebude. Snáď si nechcel ísť tak oblečený." ,, A možno by som aj išiel." hral dom,sa že premýšlam.,, Tak to ani náhodou. Takýto výhlad môžem mať len ja. A aj Hyu a Mina. Ale nikto iný." zo skrini po mne hodila veci. Krátke čierne gate k tomu sivé tielko a diele converse. Pozrel som sa na ňu s pozdvihnutým obočim. Už chcela odísť ale zastavil som ju. ,, Keď chceš môžeš ostať." iba sa na mňa usmiala a zavrela za sebou dvere. Čo najrýchlejšie som sa obliekol, botasky zobral do ruky a vyrazil za ňou. Čakala ma na chodbe. Keď ma uvidela spoločne sme zišli dolu a namierili si to do predsiene. Tam sme sa obuli. Ja som zobral klúče od auta ona svoju tašku a vyrazili sme. Po ceste zaspala nalepena na okno. Bola zlatá. Keď som,zastavil pred dormom Got7 snažil som sa ju zobudiť ale marne. Musel som ísť na jej stranu a skúsiť to znova. Keď som otvoril dvere skoro sa zrúhlbala na zem. To ju dostatočne prebralo. Ja som dostal záchvat smiechu. Bez slova sa postavila a išla k dverám. Ja som ju len následoval. Odomkla dvere a vstúpila. ,, Hej vy koňomrdi som doma!" vtedy sa do predsiene nahrnulo sedem ludí. Mark hneď k nej vyštartoval a objal ju. ,, Už to vieš Mark?" ,, Čo ?" pozrel sa na ňu nechápavo. Lu nacúvala do mojej náruče. Ruky som jej obmotal okolo pása. ,, Mama zomrela." v tom ako,keby do Marka udrel blesk. Do očí sa mu nehrnuli slzy. ,, Kedy?" sjoro až pošepkal. ,, Dnes ráno o 00:01." klesol na zem. Matka môže byť hocijaká ale stale je to matka. Lu mu podala nejake papiere a on si ich horlivo čítal. Zatial ma chytila za ruku a ťahala do izby. Tam vytiahla kufor a začala veci hádzať doň.,, Baekie zobral by si mi to prosim do domu? Dám ti adresu a hneď pôjdem za tebou." ja som len prikývol.
Keď už mala všetko pobalené zniesli sme to dole. Mark jej podal tie papiere a tuho ju objal. ,, Prídem ťa dakedy pozrieť sis." ,, Dám." od neho napochodovala ku mne. ,,Ďakujem že.mi to zoberieš Baekie." nadvihla sa a dala mi vrúcny bozk. Všetci chalani to sledovali.,, Vieš že pre teba všetko." ona len prikývla že už mam ísť.