7.Časť

1.6K 70 0
                                    

Ráno som sa zobudila s divným pocitom. Postavila som sa z postele a pozrela na tú vedľajšiu. Andy nebola stále na izbe. Ale vedela som že je s Niallom-znova! Postavila som sa z postele. Natiahla som si na seba nohavice a dala si čierne tričko. Nechcelo sa mi ani malovať. Nechcelo sa mi nič. Obula som si boty a vzala tašku s potrebnými vecami na prednášku. Prišla som do budovy školy a vošla do triedy. Sadla som si na svoje miesto a čakala kým príde Sander.

"Dobré ráno" počula som za sebou jeho slizský hlas. Skrútila som pery do úškľabu. 

"Takže, prezentácie?" ukázal rukami na stôl. Všetci vstali a šli mu ju dať. Ja som ostala sedieť na mieste.

"Slečna Dame?!" skríkol po mne. 

"Prosím?" odvrkla som otrávene.

"Vaša prezentácia?" jeho oči sa na mňa nenávyste pozerali.

"Nemám ju" drzo som mu odpovedala. 

"Nejaký pádny dôvod?" podvihol si okuliare.

"Taký že tak či tak by som od vás A nemohla čakať, robila som už neskutočne veľa prezentácii, vždy ste mi z každej uzavreli A alebo B ale na celkovom uzatváraní som mala vždy C! Ako je to možné?!" začala som po ňom trocha kričať. 

"To nieje pravda! A ak sa vám nepáči, môžete ísť študovať matematiku, veď to ste mali ako hlavný predmet ale potom ste prešli na hudbu" posmešne sa usmial.

"Keby viem že hudbu učí taký slizský somár ako ste vy tak radšej sa trápim nad matematikou" a áno, bola pravde že hlavný predmet som mala vybraný matematiku, ale profesorka Winnterová mi vybavila že môžem študovať hudbu. 

"Takéto správanie si vyprosujem mladá slečna!" skríkol po mne a jeho tvár zčervenala.

"Myslím že ste si ho vyprosili, všetci týto žiaci čo sedia tu sa pravidelne trápia nad vašími prezentáciami ktoré im aj tak nič nepomôžu!"vstala som z miesta. 

"Nemyslíte si že ste trocha mladá a neskúsená sa takto rozprávať zo staršiou osobou?!" jeho ruky si založil v bok.

"A nemyslíte si že za tie roky čo tu odštudovalo niekoľko stotisíc žiakov ste sa mohli zmeniť?" dobre vedel na čo narážam. Kvôli nemu moja mama nedokončila vysokú a jediná šanca na život bola s mojím bohužial otcom. Tak to aj na koniec dopadlo.

Sander neveriacky na mňa pozeral. 

"Moja vlastná skúsenosť je taká že robíte zbytočné problémy, kvôli vám sa stalo to že moja matka je na tom tak ako je..." keď som spomenula moju mamu, hlava mu sklesla.

"Stačí! Dame! Na riadieteľstvo školy sa dostavíte behom 5 minút!" skríkol na mňa. Prekrútila som očami a vzala si veci. Všetci žiaci v miestnosti na mňa pozerali ako odchádzam. Treskla som dveremi od triedy a šla som na druhý koniec školy aby som mohla ísť do riaditelne. 

Zaklopala som na dvere."Ďalej" ozvalo sa z vnútra.

"Dobrý, posiela ma Sander" Stála som medzi otvorenými dverami.

"Takže ďalšie kvietko, sadni si u mňa" riaditeľ ukázal na stoličku. Zavrela som dvere a skoro ma prehodilo. Vedla na stoličke sedel Styles. S nechuťou som sa vybrala sadnúť si. Oduto som sa posadila. 

"Len si niečo vybavím a hneď sa vám venujem" riaditeľ bol trocha silnejší, jeho každodenný odev bol čierny oblek a hnedé boty. 

"Čo tu robíš?" opýtal sa ma Harry. 

"To ťa nemusí trápiť, a ani na mňa nerozprávaj lebo sa ešte aj tebe ujde" odvrkla som mu nahnevane a sledovala som papiere porozkladané po stole.

"Kto ťa zasa vytočil?" usmial sa divným úsmevom.

"Ak nebudeš držať hubu vytočíš ma ešte aj ty!" z hlboka som dýchala a snažila som sa ho nezabiť. 

"Ideš na párty?" usmial sa.

"na akú?" pozrela som sa na neho.

"Dnes, zajtra je volný deň, párty je v bratstve" jeho hlas sa stlmil keď do dverí prišiel riaditeľ.

"slečna Dame?" podvihol obočie."Prečo ste bezdôvodne kričala na profesora?"

"Ako bezdôvodne? Veď ten starý idi....ehem..profesor mi vždy uzavrie zle známku, skoro každý deň robím prezentácie ktoré aj tak buď neopraví alebo ak hej tak mám z nej A alebo B ale na konečnom uzavretí mám C" odula som sa.

"Alishia, je to po prvý krát čo sa vám stalo takéto niečo, môžem to odignorovať ak mi sľúbite že sa to už nezopakuje" usmial sa.

"Sľubujem" klamala som. Vedela som že ešte aspoň raz na neho nahúkam.

"Môžete ísť" ukázal na dvere.

"Ďakujem" výsmešne som sa pozrela na Harryho a zavrela dvere. Dobre, na prednášku sa už nevrátim. 

"Alishia" počula som za sebou známi hlas. 

"Áno?" bola to profesorka Winnterová.

"Počúvaj, naozaj si povedala Sanderovi že je slizský somár?" z úsmevom sa na mňa pozerala.

"Hej" usmiala som sa. Ona sa začala neskutočne smiať. 

"Máš u mňa rešpekt" hovorila pomedzi smiech. 

"Profesorka?" vážne som sa na ňu pozrela.

"Hovor" usmiala sa na mňa.

"J-já vám ďakujem" spontánne som ju objala. 

"Nemáš za čo, inak, tento týždeň skúšky nebudú" žmurkla na mňa a ja som si odfúkla.Profesorka odišla a ja som šla na internát. 

Prišla som na izbu a zbadala som Andy ako si balí veci.

"Andy?" bola som na ňu ešte naštvaná ale nedalo mi neopýtať sa čo sa deje.

"Čo?" odvrkla mi.

"Čo to robíš?" prišla som k nej."

"Sťahujem sa" neustále balila.

"Kam?" vyvalila som oči.

"K Niallovi" usmiala sa.

"Ale, u nich na izbe sú len 2 postele" nechápala som ju.

"Veď áno" zmyslela som si na Harryho.

"Sem sa nasťahuje Harry" zipsom zavrela kufor. 

"Kto že sa sem sťahuje?!" neverila som.

"Máš nového spolubývajúceho zlatíčk" jej kufor zhodila z postele. 

"Ale..ako to?" neskutočne ma štvalo že budem musieť byť s takou osobou ako je Styles v jednej miestnosti. 

"Je to už podpísané, tekže ahoj"falošne sa usmiala a odišla.

"Ja ju zabijem!" zvrieskla som. 

Ľahla som si na posteľ a predýchavala skutočnosť. V podstate, ona ma podrazila!...

Takže :) Troška dlhšia časť ;) Dúfam že sa vám páči :* VOTE+KOMENT 

Same but differentKde žijí příběhy. Začni objevovat