Same but different

11.časť

Mám tu asi milión nevyriešených problémov. Keby je také jednoduché zmochlať ich do jednej guličky a zahodiť do koša. Nedá sa! Zajtra musím ísť už do školy. Spomenula som si na to ako som vynadala Sanderovi a potom stretla Harryho v riaditeľni a na koniec ma za to pochválila Winnterová. Keby moja mama vie čo stváram a Andy tiež, nie som si taká istá žeby som bola živá. Oh, Andy. Pri spomienke na to ako sa z jedného dňa na druhý zmenila ma bolela. Nikdy som nečakala že ma opustí to jediné čo mám a príde ku mne to čo som nikdy v živote nepotrebovala. 

Vyšla som z mojich myšlienok a do tašky som si hodila veci na zajtra do školy. Ešte že tento týždeň nemáme skúšky s Winnterovou. Vydala som sa k posteli a ľahla si na ňu. Behom pár minút som spala....

"NIe! Bež preč! Choď!" zobudila som sa na nezmyselné vykríkanie. Otrávene som zodvihla hlavu a pozrela sa na vedľajšiu posteľ. Harry sa mrvil. Pozrela som sa na mobil a zistila že spím len pol hodinu. Fuck?! Kedy stihol prísť? Odsunula som myšielnku a spustila nohy z postele.Nudne som sa postavila a šla k jeho posteli. 

"Harry?" povedala som. Sadla som si na postel a jemne ním zatriasla. Ani sa nepohol. 

"Harry!" trocha som skríkla. Šokovane otvoril oči a rýchlo sa posadil čo spôsobilo náraz do mojej hlavy. 

"Debil!" chytila som si čelo a sykla som. Pozeral na mňa ako na novozrodenú a mlčal. 

"Už drž hubu a spi!" štekla som po ňom a vrátila sa na svoju posteľ. Znova som sa zakutrala do perín a zaspala som.

.

..

"Kurva čo robíš?" počula som zamumlanie z postele keď som sa snažila navliecť sa do úzkych džín. 

"Nekašlem na svoj život" podarilo sa mi to ale ešte chýbal zapnúť gombík. 

"Ja nekašlem na svoj život..." otočil sa na chrbát a hmkol si. 

"Ideš do školy?" zapla som gombík a odfúkla si. 

"Nie" divne sa pousmial. 

"No vidíš" vzala som tašku a vyletela som z izby. Utekala som dole schodmi. A za necelých 5 minút som bola v škole. Celkom rýchlosť. 

Vošla som do triedy kde už sedel jeden žiak. Nepoznala som ho.
"Ahoj" skoro som až pošepkala a prisadla si za ním.
"Ahoj" otočil sa na mňa a ja som dostala facku jeho očami. Boli tak krásne a úprimné. Hnedá farba. 
"Som Alishia" natiahla som k nemu ruku.
"Liam" usmial sa a ruku prijal. 
"Si tu nový však?" usmiala som sa a vyložila som si svoje veci.
"Hej, pred pár dňami sme sa prisťahovali, bývaš na internáte?" cukol ústami ešte do väčšieho úsmevu.
"Hej, som z Michiganu, tak preto..ty?" taktiež som sa usmiala.
"Ja nie, bývam asi 15 minút peši od školy, teda, bývam u jednej rodiny.Bývaš sama alebo s niekym?" vytiahol s tašky učebnice.
"Bývala som s najlepšiou kamarátkou..to je na dlhé rozpárvanie!" zastavila som ho keď som videla že sa nadychuje na otázku."No, a teraz sa ku mne nasťahoval chalan menom Harry Styles a je to miestny idiot" pretočila som očami.
"Prosím, ešte raz to meno" nechápavo sa na mňa pozrel.
"Harry..Harry Styles" podvihla som obočie.
"To ti nezávidím" jeho kamenná tvár ma znepokojovala.
"Prečo?" 
"S jeho mamou bývame, tada, ja som sa k nej nasťahoval, ona je mamina firemná partnerka, pracuúj spolu už dlhú dobu. Ona my vybalvila že môžem študovať tu a ešte ma aj nechala bývať u nich." pomaly som už ani nedýchala. 
"T-takže..Harryho poznáš?" cukala som kútikami úst.
"Bohužiaľ" sklopil zrak. Do riti! Zvriesklo moje podvedomie a v tom do miestnosti vstúpil Sander. Ako prvé ma zabil pohľadom....

Taaak :) Nová čast :3 čakali ste tam Liama? :D Po pravde, ja ani nie :D Vôbec som si takto neplánovala túto časť :D Ale nevadí :D VOTE+KOMENT ;))