16.časť

1.5K 78 3
                                    

Ráno som sa zobudila s otečenými očami, strapatými vlasmi a bez života. Vzala som si veci a po tichu som vyšla na chodbu aby som mohla ísť do internátnych spŕch. Otvorila som dvere a keďže bolo pol 6 ráno, veľa ludí tam nebolo. Teda, nebol tam nikto. Vošla som do sprchy ktorú zakrýval len tenký záves. Pustila som na seba vodu a nechala som si kvapky tiecť po tele. Každú kvapku som si vychutnávala.Dala som si mydlo na telo a umyla som sa. Penu som zmyla vodou a zastavila som ju. Mokrou nohou som stupila na studenú dlážku. Obmotala som sa do uteráku. Vykukla som zo spŕch a keď som nikoho nevidela rýchlo som sa rozbehla do izby. Už som bola pri dverách a modlila som sa aby nikto nevyšiel alebo nešiel cez chodbu.

"Alishia, ty čo tu takto?" Fuck! Louis.

"No, ja, bola som v sprche" držala som kľučku od našich dverí.

"Sama?" prišiel bližšie ku mne.

"Nie, zo šampónom" zamávala som mu s ním pred tvárou. 

"Hodím ťa aj dnes do školy?" váhoavo som prikývla.

"Fajn, za pol hodinu" žmurkol na mňa a ja som vbehla do izby. Harry ešte spal.Potichu som prešla do kúpelne aby som na seba natiahla oblečenie. Rifle, biela košela a na nej ľahký svetík. Vzhľad nežnej ženy! Presne to je to čo som chcela. Vrátila som sa späť do izby a Harry stále ležal v tej istej polohe. Nechápem ako môže tak kašlať na život. Ale zasa pravda že mohli mať neskôr prednášku.Do tašky som nahádzala veci a dala si ju na plece.Vyšla som na chodbu kde už postával Louis opretý o stenu vedla našich dverí. 

"Poď" usmial sa a potlačil ma vpred. Vyšli sme z internátu a šli do auta. Sadla som si na miesto spolujazdaca.

"ty máš vôbec vodičák?" otázka bola mierená na mňa.

"Hej, ale nejazdím..nemám na čom" podvyhla som nos a usmiala som sa.

"Aha, ak by si potrebovala pomôcť s autom daj vedieť" usmial sa a venoval sa šoférovaniu.

"Spolahni sa" neviem prečo, ale až teraz mi doplo že ja neviem ako sa volá Louis priezvyskom.

"Louis? Ako sa ty vlastne voláš priezvyskom?" cítila som sa trápne ale zjavne mi nerobilo problém povedať mi to.

"Tomlinson, slečna Dame" usmial sa a zvýraznil moje priezvysko. Wow! Ten vie snáď všetko.Prišli sme ku škole. Louis zaparkoval a vyšli sme z auta. Pri dverách som videla Liama. Chcela som na neho zakričať no potom som si spomenula že Louis ho asi moc nemusí.Prišli sme do školy.

"Po škole musíš ísť sama, niečo mám" usmial sa a objal ma. 

"V pohode, ďakujem" usmiala som sa na neho a šla som si vlastnou cestou.Prišla som do triedy kde sedel ako vždy Liam.

"Ahoj" sadla som si na miesto vedla neho a usmiala sa na neho.

"Vitaj, ako bolo s Louisom?" podvihol jedno obočie.

"Bolo fajn.." vytiahla som si veci s tašky.

"Inak, o pár dní bude také, školské posedenie, príde aj moja priateľka Daniell, nešla by si s nami?" usmial sa a aj on si vytiahol veci.

"No, ja neviem..uvidím.." rada by som spoznala dievča ktoré má tak úžasného chlapca ako je Liam.

"Prosím.." jeho oči!! Neznášala som ich za tú dokonalosť,

"Že si to ty.." strčila som do neho rukou a on sa zasmial.

"Fajn..tak bude to o 3 týždne" kývol rukou. 

"Fajn" usmiala som sa na neho a čakali sme na profesora. Otvorili sa dvere a ja som podla chvôdze vedela kto to bude. Nebol to Sander.Bol to Clai. Znova upravený tak ako včera. No dnes s menej veselou náladou. Hodina prebehla v poriadku. 

..

"Neskočíme na kávu? Do školeského automatu?" zasmial sa Liam a ja som prikývla. Prišli sme k červenému stroju na kávu a ja som si dala obyčajnú kávu tak ako vždy. 

"Platím" znova sa zasmial Liam a do automatu hodil pár drobných.

"ďakujem" povedala som mu keď mi vložil kávu do rúk.

"Nieje za čo, radšej by som si dal čaj, ale nedvôverujem tomu automatu až na toľko" uchechtla som sa a odpila si z kávy.

"Alishia, tvoji rodičia bývajú stále v Michigane že?" prečo? Musel sa to opýtať?

"No, otec, mama je neviem kde" sklonila som hlavu a jemu zrejme došlo že to bola nevhodná otázka.

"A ak smiem, kde je tvoja mama teraz?" Liam. Mohol by si držať už ústa.

"Písala mi mail, že je niekde v Mexiku, že kvôli práci, ale obávam sa že to nieje tak" do očí sa mi drali slzy ale ja som ich statočne vracala späť.

"Prepáč, ak som ťa nejako rozrušil" prišiel ku mne a objal ma. Dražl ma pevne. Pomaly sa odtiahol a usmial sa na mňa. Úsmev som mu vrátila.

"Mala by som ísť" ukázala som smerom na východ zo školy...

Máme NEW part :)) Dúfam že sa vám páči :D :D Ja viem, je nudná, ale musím si vymyslieť nejakú kvalitnú hádku :3 Potom sa tešte :D :D tak teda :) VOTE+KOMENT ;) 

LíviaXx.

Same but differentKde žijí příběhy. Začni objevovat