10.časť

1.5K 76 2
                                    

Ležala som na posteli a okom som poškuľovala po Harrym.Videla som ako váhavo na mňa pozrel. 

"Harry?" odkašlala som si. 

"čo je?" pri jeho otázke použil znudený tón. 

"Ja...len..." neskutočne dlho som rozmýšlala ako zo seba vypotiť tú jednú posranú vetu. 

"Chcem sa len opýtať...že...ako..bozkávam?" zahanbene som sykla a odvrátila zrak k mojím teraz veľmi zaujímavým ponožkám. 

"Si robíš srnadu?" Harry sa s vážnou tvárou pozrel na mňa. 

"Ja viem...bola to blbá otázka..prepáč" v duchu som si nadávala všetkými možnými nadávkami. 

"Poviem ti tak...keby neuhneš, pri bozkoch to neostane" ľahostajne zo seba dostal.

čo?! Pro boha. Pri tej predstave sa mi zdvýha žalúdok. Ja a Harry. V mysli som vybuchla od smiechu ale na vonok som skrivila ústa do neznámej grimasy. Harry si to všimol a znechutene pretočil očami. 

"dnes je ďalšia párty" povedal nadšene a postavil sa z postele. 

"A?" nechápavo som sa na neho pozrela.

"Maj saa" treskol dverami a ja som sa mierne prikrčila. 

Chvíľu som váhavo ležala na posteli. Očkom som pozrela na Harryho ešte nevybalený kufor.Prišla som ku dverám a zamkla ich. Neisto som sa presunula k Harryho kufru.Prižmútila som oči a kľakla si vedľa kufru. Jeho zips som potiahla. Otvorila som ho. Ruku som zahrabala do neho a snažila som sa nájsť niečo iné ako samé oblečenie. Moja ruka narazila na niečo pevné. Vytiahla som to a zistila že je to fotorámik. Na fotke bol usmiaty Harry a nejaké dve ženy. Harryho úsmev a ich úsmev bol totožný. Pomyslela som si že je to jeho mama a asi sestra. Teda, asi určite. Rámik som položila na pôvodné miesto.Pokračovala som ďalej, znova som narazila, teraz na papierovú krabičku. Vytiahla som ju a musela som sa zasmiať. V ruke som držala ešte neotvorený balíček kondómov. Vrátila som ho späť. Keď sa môj pohľad zapichol na odloženú knihu na okraji rufru, vytiahla som ju. Jej názov tvorili nejaké čísla. Nechápala som to, otvorila som ju. Na každej strane bolo neskutočne veľa čísel. Pri ich obhliadaní som skrčila nos a vrátila som knihu späť. Kufor som uviedla do pôvodného stavu a zazipsovala som ho. Pozrela som sa na hodiny a bolo okolo pol 5. Ten čas neskutočne letel. Predstava že som sa hrabala v Harryho kufri skoro 2 hodiny a to som našla len 3 veci. Až teraz som si uvedomila že som si obzerala bez dovolenia cudzie veci. Moje podvedomie ma fackovalo hlava-nehlava. Pretočila som nad svojimi myšilenkami oči a vstala zo zeme. Otvorila som notebook aby som si pozrela aspoň mail. Napísala som svoje meno a heslo. Uvidela som mail od mami. Rozklikla som ho a môj vnútorný hlas ho začal čítať. 

"Alishia, ahoj...

Chcem ti poďakovať za všetko, celý život si bola pre mňa oporou, vždy si ma ochraňovala. Moje celoživotné úspory som ti poslala na tvoj účet, chcem aby si si po dokončení vysokej školy kúpila byt niekde ďaleko od Michiganu, ja som sa odsťahovala za prácou do Mexika. Otec sa dostal do problémov, preto je hlavné aby si sa ty držala niekde ďaleko. Lucas mi písal že sa na Novom Zélande majú dobre. Myslím že si to nečakala ale spomínala som tie otcove prbolémy, je možné že sa dostane do väzenia. Alishia! Správaj sa rozumne,nedostávaj sa do zbytočných problémov! Prosím! A ešte, prosím, kontaktuj ma čo najmenej. Občas napíš mail, alebo sms, ale dovolať sa mi asi nedovoláš. A hlavne! Ak by ťa kontaktoval otec! Prosím! Odporuj mu. Ak by chcel aby si sa vrátila, nerob to! Prosím! Kvôli mne, zlatíčko.A ešte, mu ani nehovor že si so mnou v kontakte. ďakujem, uži si vysokú, doštuduj a užívaj si život. 

S Láskou, mama :*" 

Po dočítaní mailu som ničomu nechápala. Čo je s mojím otcom?! Prečo je mama v Mexiku? Kde pracuje? Ako pracuje? Prečo sa Lucas ozval po asi 4 rokoch? Lucas, môj brat, vlastne odišiel kvôli môjmu otcovi. Už to nevydržal a zobral sa s manželkou a detmi preč. Hlavne čo najdalej. A vlastne! Prečo mama urobila to s tými peniazmi? Veď sme len tak prežívali a ona mi pošle jej posledné peniaze? Pre boha! Mami!! 

Nadávalo mi moje podvedomie a mozog sa snažil spracovať všetky informácie. Zaklapla som notebook a zostala sedieť na stoličke....

Tuto časť chcem venovať Pati Tomisovej ;) Dúfam že sa vám páči ;)) VOTE+KOMENT...

Same but differentKde žijí příběhy. Začni objevovat