Double life

Samé tajnosti

Všetko bolo v poriadku a nič sa nedialo. Myslela som si, že to bol len planý poplach, až po kým som si to nevšimla.

Otočila som sa a videla ako oblak čiernej mágie pristupoval ku mne. Ani som sa nestihla spamätať a už som letela vzduchom. Po asi piatich metroch som dopadla naspäť na zem. Dopadla som na ruku a pocítila ostrú bolesť v zápästí. Pozrela som sa na ruku a zistila som, že ju mám trochu modrú. Skúsila som s ňou pohnúť no nešlo to. Pozbiera som všetky sily a postavila sa.
,,Tak čo? Už nevládzeš?" Spýtal sa ma s posmešným tónom hlasu.
,,Hovoril som ti, že si to odpykáš."
Povedal a znovu na mňa vyslal kúzlo. Tentoraz som však stihla zareagovať a odrazila som ho naspäť. On to vôbec nečakal a zasiahlo ho vlastné kúzlo. Ako spadol na zem, tak si vybil dych a ja som mu zatiaľ znemožnila pohyb.
,,Tak čo? Už nevládzeš?" Zopakovala som jeho hlášku a víťazoslávne sa usmiala.
,,Porazený vlastným kúzlom. Že sa nehambíš!" Povedala som, ale on len zúrivo zavrčal a zmizol. Premiestnila som sa naspäť do školy a išla si pre veci do skrinky. Pozrela som sa na mobil a zistila som že už je 30 minút po tom ako som odbehla od Alexa na wc. Teraz musím vymyslieť niečo čo mu poviem keby sa náhodou pýtal, kde som bola tak dlho...

Vyšla som zo školy a videla Alexa ako sa opiera o stenu. Keď ma zbadal tak prešiel ku mne.
,,Si v pohode?" Spýtal sa ma
,,Áno, prečo by som nemala byť?"
,,No ja neviem, žeby si bola 30 minut preč."
,,Bola som na wc." Povedala som a dúfala, že mi to uverí.
,,Neklam mi prosím. Utekal som za tebou, ale na wc si nebola." Povedal a ja som rýchlo išla preč od neho. Alebo skôr som chcela ísť. Alex ma chytil za zápästie a ja som myslela, že odpadnem ako ma zabolela.
,,Au!" Hlasno som zastonala. Alex sa pozrel na moju ruku a zhrozil sa.
,,Prepáč." Povedal a pustil mi ruku.
,,Čo sa ti zase stalo?" Spýtal sa a ja som nevedela čo mám povedať.
,,Nič."
,,Nehovor mi, že nič, veď nie som slepý."
,,Spadla som."
,,Nejako často padáš nezdá sa ti?" Spýtal sa a chystal sa ešte niečo povedať no ja som mu podrazila nohy a on spadol.
,,Prepáč." Povedala som a rýchlo sa rozbehla domov.

Alex

Rozbehol som sa za Sonyou. Videl som ju ako zabočila na wc a rýchlo vbehla dovnútra. Dobehol som za ňou a zakričal
,,Sonya!" No odpoveď neprichádzala tak som išiel za ňou. Nebola tam. Ale kde potom je keď tam nebola? Pýtal som sa sám seba asi už desiaty raz. Napokon som sa rozhodol, že ju počkám pred školou.

Po asi 30 minútach konečne Sonya vyšla zo školy.
,,Si v pohode?"
,,Áno, prečo by som nemala byť?" Spýtala sa ma a som jej odvetil hasnejšie ako som chcel.
,,No ja neviem, žeby si bola 30 minut preč."
,,Bola som na wc."
,,Neklam mi prosím. Utekal som za tebou ale na wc si nebola." Povedala a rýcho chcela ísť preč, ale chytil som ju za zápästie.
,,Au!" Hlasno zastonala. Pozrel som sa na jej ruku a zhrozil som sa. Zápästie mala celé
modro-fialové a opuchnuté
,,Prepáč." Povedal som a pustil jej ruku.
,,Čo sa ti zase stalo?"
,,Nič."
,,Nehovor mi, že nič, veď nie som slepý."
,,Spadla som."
,,Nejako často padáš nezdá sa ti?" Spýtal som sa jej a chcel som jej ešte povedať nech mi neklame ale ona mi podrazila nohy a ja som spadol na zem.
,,Prepáč." Povedala a rýchlo sa niekam rozbehla. Postavil som sa a chcel som bežať za ňou, ale uvedomil som si že neviem kam išla. Nakoniec som sa vybral domov.

Keď som prišiel domov otec nebol doma. Divné. Pomyslel som si, ale neriešil som to. Išiel som do kuchyne niečo zjesť keďže som nebol na obede. Zrazu som začul škrípanie dverí a ich následné zabuchnutie. Išlo to z pivnice tak som sa tam išel pozrieť. Za dverami boli počuť kroky a spopod dverí vychádzala zelená žiara. O chvíľu som počul buchnutie vchodových dverí tak som rýchlo vybehol do kuchyne a robil som sa že som jedol. O chvíľu do kuchyne prišiel otec, ale keď videl, že tam som ja tak sa otočil.
,,Ahoj." Povedal som
,,Ahoj" odpovedal a vybral sa do svojej pracovne na poschodí. Alebo skôr chcel...
,,Kam zasa ideš?" Spýtal som sa ho a postavil som sa.
,,Do pracovne." Povedal a pokračoval v ceste.
,,Aspoň sa ma mňa pozri alebo už aj ja sa ti hnusím?"
,,Nie."
,,Tak prečo ma stále ignoruješ?" Spýtal som sa a čakal na jeho odpoveď. No on sa namiesto odpovede otočil a ja som ostal v nemom úžase.

Ahojte😀
Tak máme tu ďaľšiu časť. Stihla som ju pridať tak, ako som sľúbila😘😘😘 Ďalej by som vám chcela oznámiť že kapitoly by som chcela pridávať aspoň jednu za týždeň. Ak sa vám príbeh páči tak dajte vote alebo koment

LenusQa_321😘