Double life

Film

Alex

,,Povedz mi niečo o sebe." Spýtal som sa jej keď sme išli domov.
,,Čo by si chcel vedieť?"
,,Neviem. Čo robíš vo voľnom čase a tak..."
,,No takže mám 16 rokov, rada chodím na prechádzky do lesa, čítam knihy a kreslím."
,,Aha. A čo čítaš?"
,,Väčšinou romány a fantasy. A ty, čítaš?"
,,Áno, najradšej mám asi fantasy. Inak všimol som si, že máš na ruke tetovanie odkedy ho máš?"
,,Amm neviem asi pol roka." Bolo vidieť že trochu zaváhala.

,,A bolelo to?"
,,Ani nie." Za chvílu sme už boli na našej ulici. Odprevadil som ju až k jej domu

,,Tak ahoj!" Povedal som a ona odpovedala
,,Ahoj!"
potom som prešiel na druhú stranu k sebe domov. Ale zrazu som začul ako Sonya zakričala
,,Alex!" Otočil som sa a videl Sonyu ako padá na zem. Rýchlo som za ňou bežal no išlo auto tak som musel počkať. Rýchlo som k nej pribehol a kľakol si. Zatriasol som s ňou a spýtal sa jej.
,,Sonya, počuješ ma?" No odpoveď nepricházdala tak som s ňou zatriasol znovu.
,,Sonya! Sonya! No tak preber sa!" Zatriasol som s ňou a ona pomaly otvorila oči a ja som si vydýchol.
,,Uf! Konečne si sa prebrala. Si v poriadku? Nie je ti nič?" Spýtal som sa jej.
,,Nie." Aj keď povedala že nie, vedel som, že jej nie je práve najlepšie.
,,Čo sa stalo?"
,,Na to že je november je dosť zima nemyslíš? Čo keby sme išli k vám a povedal ti to u vás pretože ja asi zachvílu zamrznem. Tebe nie je zima?" spýtal som sa jej a ona a usmiala a odpovedala.
,,Dobre môžme ísť k nám a nie je mi zima. Neviem prečo ale mne niekedy nie je zima ani keď je mínus 5." Ach ona má taký krásny úsmev. Pomohol som jej vstať a ona odomkla dvere. Mali pekný dom ako z vonku tak aj zvnútra.
,,Poď za mnou." Povedala a na som ju nasledoval. Prišli sme myslím do obývačky a ona si sadla.
,,Sadni si." Sadol som si a začal hovoriť.
,,Takže keď som prešiel na druhú stranu tak som počul ako si na mňa kričala, tak som sa otočil a videl, ako si spadla na zem. Rýchlo som k tebe prišiel a zatriasol s tebou, no neprebrala si sa, tak som s tebou zatriasol znovu a už si sa prebrala."
,,Aha" všimol som si že zbledla
,,Naozaj ti je dobre? Nevyzeráš najlepšie."
,,Neviem asi si pôjdem lahnúť." Povedala a postavila sa ale opäť si sadla lebo sa jej asi zatočila hlava.
,,Kde máš izbu?"
,,Hore po schodoch a prvé dvere vľavo prečo?" Pozrela sa na mňa nechápavým výrazom. Postavil som sa, prišiel k nej a zobral ju na ruky.
,,Hej! Čo to robíš? Okamžite ma pusti!"
,,Inak čo?" Spýtal som sa s úškrnom.
,,Inak to oľutuješ!" Snažila sa povedať s vážnym výrazom, no mykalo jej kútikmi úst. Prišiel som k nej do izby a položil ju na posteľ.
,,Tak čo ideme robiť."
,,My?"
,,Hej my. Čo keby si náhodou zase odpadla nenechám ťa tu samú. Aj tak by som sa doma len nudil, pretože otec je stále zavretý v pracovni."
,,Aha. Pozrieme si film?"
,,Dobre môžeme. Vyber nejaký."
Povedal som a ona si zobrala notebook a našla nejaký film.
,,Tak čo si pozrieme?"
,,Nechaj sa prekvapiť." Povedala a ďalej niečo hľadala v notebooku.
,,Hotovo" povedala a položila pred nás notebook.

,

,Muži v čiernom?! Veď to už som videl asi sto krát."
,,Nevadí mňa to baví." Povedala a ja som len zakrútil hlavou.

Film skončil o 13:25 a ja som dostal nápad.
,,Tak a teraz vyberiem film ja." Povedal som a zobral jej notebook.
,,Hej to je moje." Odula spodnú peru a tvárila sa že je urazená. Bola veľmi zlatá. Do googlu som naťukal názov filmu a spustil ho.
,,Čože? Ty si vybral horor?"
,,No a? Veď je to len film." Nechápem prečo sa všetci tak boja hororov veď to nie je až také hrozné.
,,Keby si vybral normálny horor tak by som to možno prežila ale Kruh?!" Spýtala sa a ja som sa len zasmial.
,,Radšej si sadni a pozeraj."

Po asi 20 minútach to začalo byť konečne strašidelné. Pozrel som sa na Sonyu a videl ako silno obíma vankúš a z napätím sleduje film. Zrazu niečo skočilo na kameru a ona sa zľakla až tak že vyliala vodu z pohára ktorý mala v ruke.
,,Dobre, takže piť radšej už nebudem." Povedala a pohár položila na stôl. Keď si opäť sadla tak bola bližšie ku mne než pred tým. Nenápadne som sa k nej posunul ešte bližšie. Zamyslel som sa a vôbec som nevnímal film. Zato Sonya to sledovala veľmi pozorne. Znovu niekde niečo vyskočilo a Sonya ma objala ma.
,,Alex, ja sa bojím."
,,Keď to nechceš pozerať tak to nemusíme pozerať." Povedal som a ona zdviha hlavu.
,,Naozaj?" Spýtala sa a ja som sa len usmial.
,,Naozaj." Usmiala sa, pustila ma a sadla si.
,,Prepáč." povedala a sklonila hlavu
,,Za čo?"
,,Veď že som ťa objala." Povedala a ja som sa usmial
,,Ale veď mne to nevadilo."
,,Nie?" Spýtala sa a zdvihla hlavu. Ja som len pokrútil hlavou.
,,Tak čo ideme robiť? Film sa mi už pozerať nechce."
,,Poďme si dávať otázky."
,,Dobre ale začínaš." Povedal som a ona sa začala pýtať.
,,Takže odkiaľ ste sa prisťahovali?"
,,Z Edinburghu. A ty tu žiješ od narodenia alebo ste sa prisťahovali?"
,,Od narodenia. Aká je tvoja najobľúbenejšia farba?" spýtala sa a ja som sa zasmial.
,,Modrá. Chodíš s niekým?"
,,Nie ty?"
,,Nie. A chodila si s niekým?" Sklonila hlavu a povedala
,,Nie ty?" Spýtala sa a pozrela sa na mňa zvláštnym pohľadom.
,,Áno, ale vôbec nechápem ako som s ňou mohol chodiť. Bola aj je úplne hrozná." Povedal som a ona sa zasmiala. Takto sme sa ešte dlho rozprávali a potom prišli domov jej rodičia.

Sonya

,,Uf! Konečne si sa prebrala. Si v poriadku? Neni ti nič?" Spýtal sa ma a pozrel sa na mňa ustarosteným pohľadom.
,,Nie." Povedala som aj keď mi nebolo najlepšie. Dosť ma bolela tá ruka aj hlava.
,,Čo sa stalo?"
,,Na to že je november je dosť zima nemyslíš? Čo keby sme išli k vám a povedal ti to u vás pretože ja asi zachvílu zamrznem. Tebe nie je zima?" Neviem síce čím to je, ale mne nebíva zima.
,,Dobre môžeme ísť k nám a nie je mi zima. Neviem prečo, ale mne niekedy nie je zima ani keď je mínus 5." Pomohol mi vstať a ja som odomkla dvere.
,,Poď za mnou." Povedala som a Alex ma nasledoval.
,,Sadni si." Sadol si a začal hovoriť.
,,Takže, keď som prešiel na druhú stranu tak som počul, ako si na mňa kričala, tak som sa otočil a videl, akosi spadla na zem. Rýchlo som k tebe prišiel a zatriasol s tebou no neprebrala si sa, tak som s tebou zatriasol znovu a už si sa prebrala."
,,Aha" zrazu sa mi trochu zahmlelo pred očami.
,,Naozaj ti je dobre? Nevyzeráš najlepšie."
,,Neviem, asi si pôjdem lahnúť." Postavila som sa, ale opäť som si sadla lebo sa mi zatočila hlava.
,,Kde máš izbu?"
,,Hore po schodoch a prvé dvere vľavo prečo?" Pozrela som sa na neho, no on sa postavil, prišiel ku mne a zobral ma na ruky.
,,Hej! Čo to robíš? Okamžite ma pusti!"
,,Inak čo?" Spýtal sa s úškrnom.
,,Inak to oľutuješ!" Snažila som sa povedať s vážnym výrazom, no mykalo mi kútikmi úst. Prišiel ku mne do izby a položil ma na posteľ. Ešte že som si včera upratala pretože som tam mala neporiadok.
,,Tak čo ideme robiť."
,,My?"
,,Hej my. Čo keby si náhodou zase odpadla nenechám ťa tu samú. Aj tak by som sa doma len nudil pretože otec je stále zavretý v pracovni."
,,Aha. Pozrieme si film?"
,,Dobre môžeme. Vyber nejaký."
Zobrala som si notebook a našla som film.
,,Tak čo si pozrieme?"
,,Nechaj sa prekvapiť."
,,Hotovo" povedala a položila pred nás notebook.
,,Muži v čiernom?! Veď to už som videl asi sto krát."

,,Nevadí mňa to baví." Povedala som a Alex len zakrútil hlavou.

Film skončil o 13:25.
,,Tak a teraz vyberiem film ja." Zobral mi notebook a niečo hľadal
,,Hej to je moje."
,,Čože? Ty si vybral horor?"
,,No a? Veď je to len film." Neznášam horory. Hrozne sa ich bojím, aj keď to je len film.
,,Keby si vybral normálny horor tak by som to možno prežila, ale Kruh?!"
,,Radšej si sadni a pozeraj."

Po asi 20 minútach to začalo byť hrozne strašidelné. Silno som objímala vankúš a s napätím a strachom sledovala, čo sa stane. Chcela som sa napiť, ale zrazu niečo skočilo na kameru a ja som sa tak zľakla, že som vyliala vodu z pohára, ktorý som mala v ruke.
,,Dobre, takže piť radšej už nebudem." Pohár som položila na stôl. Keď som si sadla tak som sa posunula bližšie k Alexovi než som bola pred tým. Znovu niečo vyskočilo a ja som objala Alexa.
,,Alex, ja sa bojím." Povedala som
,,Keď to nechceš pozerať tak to nemusíme pozerať." Povedal a ja som zdviha hlavu.
,,Naozaj?"
,,Naozaj!" Usmiala som sa a pustila ho. Keď som si uvedomila čo robím, sadla som si a povedala:
,,Prepáč."
,,Za čo?"
,,Veď že som ťa objala." Povedala som, ale on sa len usmial
,,Ale veď mne to nevadilo."
,,Nie?" Spýtala som sa a zdvihla hlavu. On len pokrútil hlavou
,,Tak čo ideme robiť? Film sa mi už pozerať nechce."
,,Poďme si dávať otázky."
,,Dobre ale začínaš." Povedal a ja som sa začala pýtať.
,,Takže odkiaľ ste sa prisťahovali?"
,,Z Edinburgu. A ty tu žiješ od narodenie alebo ste sa prisťahovali?"
,,Od narodenia. Aká je tvoja najobľúbenejšia farba?" On sa zasmial a povedal.
,,Modrá. Chodíš s niekým?"
,,Nie ty?"
,,Nie. A chodila si s niekým?" Sklonila som hlavu a cítila sa trapne. Každý už s niekým chodil len ja nie. Veď kto by chcel chodiť so Sonyou Harper?
,,Nie ty?" Spýtala som sa a pozrela naňho nádejným pohľadom.
,,Áno, ale vôbec nechápem ako som s ňou mohol chodiť, veď bola aj je úplne hrozná." Povedal a ja som sa zasmiala. Takto sme sa ešte dlho rozprávali a potom prišli domov rodičia.
,,Sonya už sme doma." Povedala mama a jej hlava sa objavila vo dverách.
,,Oo Sonya nehovorila si, že máme mať návštevu." Povedala a pozrela sa na Alexa.
,,Dobrý deň, ja už som na odchode." Povedal Alex a postavil sa.
,,Tak ahoj, zajtra v škole."
,,Ahoj!" Odzdravila som Alexa a keď odišiel prišla mama.
,,Sonya? Kto bol ten chlapec?"
,,Mamiii len Alex."
,,To je ten Alex, ktorý sa prisťahoval aj so svojím otcom?" Spýtala sa a ja som prikývla.
,,Inak som rada, že sa aspoň s niekým konečne kamarátiš. A volali mi zo školy, je ti dobre?"
,,Hej je mi dobre." Potom mama odišla a ja som si urobila úlohy a začala si kresliť. Potom som sa išla umyť a zaspala som.

Ahojte je tu ďaľšia časť.😀😀😀 Prepáčte, že nevyšla skôr, ale vynahradila som to tým že je dlhá 1823 slov😘. Ani neviem ako som takú dlhú časť napísala. Za prípadné chyby sa ospravedlňujem.😃 Dúfam že sa časť páčila. Ak áno dajte vote alebo koment.😘😘😘