Double life

Nemá to zmysel

,,Hľadáš mňa?"
,,Áno prečo sa pýtaš? Stalo sa niečo?"
,,To by som sa mal spýtať skôr ja teba."
,,O čom?" Nechápavo sa spýtala.
,,O čom?! Napríklad o tvojom svietiacom náramku a o tvojom záhadnom zmiznutí." Videl som, ako zbledla a zťažka prehltla.

,,Fajn, poviem ti to. Už nemá zmysel ďalej to tajiť, ale nie teraz, môžeme ísť k nám." Povedala a ja som odpovedal.
,,Okej."

.........................

Prišli sme k Sonyinénu domu. Čím ďalej, tým viac som bol nervózny a nedočkavý. Sonya odomkla dvere a pozvala ma dovnútra. Vyzul som sa a nasledoval Sonyu do jej izby. Sadli sme si a ja som povedal:
,,Tak?" Zhlboka sa nadýchla a povedala.
,,Skôr, ako ti to poviem mi musíš slúbiť, že to čo ti teraz poviem, nikdy nikomu nepovieš. Sľubuješ?"
,,Áno."
,,Fajn. Viem, že to bude znieť divne a možno si o mne budeš myslieť, že som blázon, ale už ti to nemôžem tajiť. Raz, keď som mala 13 rokov som sedela v lese na útese a počúvala šum mora. Zavrela som oči a keď som ich otvorila, tak som bola vo veľkej sále. Vyzeralo to tam ako na zámku. Neskôr som zistila, že to je zámok. Uvidela som dvoch ľudí na tróne.(Kráľ a kráľovná) Keď som sa na nich dívala povedali:
,,Sonya, neboj sa. Poď k nám." Prišla som k nim a kráľovná mi začala rozprávať.
,,Sonya, bola si vyvolená z pomedzi všetkých ľudí na zemi a povelená touto úlohou: Ochraňovať tento svet pred zlými silami a bojovať za každú cenu. Na život a na smrť.

Od tejto chvíle si sa stala vílou. Nenachádzaš sa vo svojom svete, ale v našom, aby si sa mohla premiestniť, keď ťa budeme potrebovať, tak ti dávame náramok. Ak ťa budeme potrebovať, zabliká. A ešte ti dávame náhrdelník, ktorý aj s náramkom nesmieš dať nikdy dole, pretože by naša ríša stratila svoju moc.
Si víla prírody. Ak niekomu v tvojom svete zachrániš život, získaš schopnosti."

Raz keď som išla domov zo školy, som uvidela malé dievčatko ako sa rozutekalo k ceste, tak som k nej rýchlo pribehla a zastavila ju, aby tam nevtrhla. Zachránila som jej život, lebo inak by ju zrazilo auto, tak som získala schopnosti.
A keď si ma videl tak..."
,, ...si sa premiestňovala do iného sveta."
,,Áno."

Z tohto čo mi Sonya povedala, som bol šokovaný. Vôbec som to nečakal a ani som si nemyslel, že to môže mať takýto dôvod.

,,A prečo si mala poranenú ruku?"
,,Lebo som bojovala s takým zlým človekom a zranil ma."
,,Aha"  Tak týmto ma Sonya šokovala ešte viac. Bol som ticho, lebo som nevedel čo povedať.
,,Alex?" Povedala Sonya, chytila ma za ruku a pozrela sa mi do očí.
,,Áno?"
,,Však si nemyslíš, že som nejaké monštrum alebo také niečo? Ale ak hej, pochopím to. Ani ja by som asi nechcela chodiť s niekým, ako som ja."
,,Blázniš?! Veď ty si tá najúžasnejšia osoba akú som stretol, to najlepšie v mojom živote."
,,Naozaj?"
,,Naozaj." Ako som to dopovedal, tak sa mi hodila okolo krku a  pobozkala ma.
,,Milujem ťa." Povedala
,,Aj ja teba."

Ľahli sme si a rozprávali sa, keď v tom mi niečo napadlo.
,,Vieš čo? Čo keby si mi ukázala tvoje schopnosti?"
,,Ako chceš, ale nie tu. Musíme ísť do lesa."
,,Dobre, veď krátka prechádzka nezaškodí. Ale ešte si musím ísť odniesť veci domov. Ideš so mnou?"
,,Okej."

.............

Prišli sme k nám a prekvapivo otec nebol doma. Zaviedol som Sonyu do mojej izby a veci hodil k stolu.
,,Kľudne si sadni" povedal som jej, lebo ešte som si musel vybrať z tašky mobil...
,,Tak, môžme ísť." Povedal som. Sonya prikývla a vyšli sme z domu. Zamkol som dom chytil Sonyu za ruku a vybrali sme sa k lesu.

Prišli sme na naše miesto, kde som ju zobral aj minule. Otočil som sa na ňu a povedal.
,,Tak, môžeš začať." Sonya sa zhlboka nadýchla a povedala.
,,Vieš, som veľmi nervózna a..."
,,Nemusíš byť nervózna som tu len ja a možno nejaké zvieratá."
,,Tak dobre." Povedala a usmiala sa.

.................................

Bol som vážne šokovaný z toho čo mi Sonya ukázala. Čakal som hocičo, ale toto nie. Myslel som si, že to nebude až také nadprirodzené. Teraz už sme na ceste domov a zájdeme asi ešte do parku, pretože v lese už bola skoro tma. V parku sme si sadli na hojdačky a rozprávali sa. V tom Sonye zablikal náramok. Pozrela sa na mňa a povedala.
,,Prepáč vynahradím ti to."
,,V pohode" Sonya sa postavila a prišla ku mne. Objala ma a pobozkala. Rýchlo sa rozbehla preč a zmizla.

...............................

Prišiel som domov a otec prekvapivo ešte stále nebol doma. Zaujímalo by ma kde je, keď nie je doma. Išiel som do izby, ale nešlo rozsvietiť, tak som išiel po tme keď vtom....

Ahojte😀 po mesiaci sa vám hlásim s novou časťou. Podľa mňa je celkom nudná, ale aj také musia byť. Ospravedlňujem sa, že tak dlho nevyšla, ale vôbec som nestíhala.
Ďaľšia časť by mala vyjsť na budúci týždeň,ale nič nesľubujem. Ak sa vám časť páči dajte vote alebo komentár. Užite si čítanie a prajem vám šťastné a veselé vianoce🎄🎄🎄.

LenusQa_321😘