Double life

Zistenie

No on sa namiesto odpovede otočil a ja som ostal v nemom úžase.

Otec mal na rukách veľké modriny a cez obočie mal ranu.
,,Čo sa ti stalo?"
,,To ťa nemusí zaujímať." Hnusne povedal a pokračoval v ceste kam inam ako do pracovne. Tak toto bolo divné. Pomyslel som si a šiel dojesť svoj obed. Ako som jedol, tak som počul ako otec zase s niekým telefonuje.

,,Áno, dnes už zase." povedal naštvane a prešiel po chodbe.

,,Nabudúce jej to už nedovolím!" hlasno povedal a tresol dverami od pracovne.

................večer..................

Ľahol som si do postele a rozmýšľal nad dnešným dňom. Dnes sa diali veľmi divné veci. Najprv sa to začalo tým ako Sonya utiekla na wc, potom to, ako mala celé modro-fialové a opuchnuté zápästie, a nakoniec ešte jej útek. A keď som si myslel, že tento deň nemôže byť divnejší, tak sa ozývali podivné zvuky z pivnice a nakoniec ešte aj môj otec. Nevadí, veď divné veci sa dejú. A toto bola určite len náhoda. Ešte chvílu som rozmýšľal, až som zaspal.

Sonya

Utekala som až domov. Rýchlo som odomkla dvere a vošla do vnútra do domu. Oprela som sa o dvere zvnútra a zošuchla sa na zem. (snáď chápete ako to myslím)

Ako mu to vysvetlím? Stále som sa pýtala sama seba, ale nevedela som vymyslieť žiadnu odpoveď. Nakoniec som to vzdala a presunula sa od dverí do mojej izby, kde som si ľahla na posteľ. Nanešťastie som narazila rukou o stôl a hrozne ma rozbolelo zápästie. Asi by som s tým mala ísť k lekárovi, že či ho nemám zlomené alebo puknuté. Ľahla som si na posteľ a rozmýšľala, že či vôbec zajtra pôjdem do školy. Nakoniec som dospela k rozhodnutiu, že do školy predsa len pôjdem. Zrazu som počula buchnutie vchodových dverí, čo bolo znamenie, že rodičia prišli z práce.

...............večer................

Prišla som domov asi o 20:00, pretože som bola s mamou na pohotovosti s mojou rukou. Povedali mi, že ju mám len silno narazenú. Najlepšie na tom je, že mám narazenú pravú ruku a keďže som praváčka, tak nebudem musieť písať.

Zbalila som si veci do školy a osprchovala sa. Ľahla som si do postele a premýšľala ako to Alexovi vysvetlím. Nakoniec som sa rozhodla že mu poviem, že som spadla na schodoch. Snáď mi uverí. Pomyslela som si a spokojne som zaspala.

Zobudila som sa na ten otravný zvuk budíka a bola prinútená vstať z mojej milovanej postele, ak som nechcela meškať. Prešla som do kúpeľne, kde som si umyla zuby a spravila ranú hygienu. Dala som si špirálu a prešla do izby, kde som si obliekla čierne nohavice s vysokým pásom a k tomu si dala biele tričko s čiernym nápisom Forever alone? a zišla som dole do kuchyne na raňajky. Keď som dojedla, tak som zistila, že meškám. Rýchlo som si zobrala tašku s vecami do školy, obula si čižmy a utekala do školy. To by som však nebola ja, keby som po ceste do niekoho nenabúrala a nezrazila na zem. Čakala som dvrdý dopad, ale niečo alebo skôr niekto ho zjemnil. Bol to chalan. Mal krásne modré oči a hnedé vlasy ktoré mu trochu padali do tváre. Až po chvíli som si uvedomila ako na neho pozerám, a že ešte stále na ňom ležím.

,,Emm prepáč. Nechcela som." povedala som a postavil som s z neho.

,,To je v pohode aj mne sa to stáva."
Povedal a ja som si až teraz uvedomila, že ešte stále nestíham, tak som sa rýchlo rozutekala do školy. Síce som počula ako na mňa kričí,ale ja som stále utekala. No ja mám také šťastie, že som zase do niekoho nabúrala a spadli sme na zem. Keď som sa na neho pozrela, tak som zistila, že som k zemi zrazila človeka, ktorého by som chcela najmenej stretnúť. Bol to....

Ahojte😘 takže po dlhej dobe tu máme ďaľšiu časť. Síce je trochu krátká a nudná ale aspoň niečo.
Kapitoly by som chcela pridávať aspoň jednu za týždeň a väčšinou budú kapitoly vychádzať cez víkend.
Ak sa vám príbeh páči dajte vote alebo koment😘😀😉

LenusQa_321😘