Double life

Sused

Crrrr! Och ako ja neznášam ten otravný zvuk budíka ktorý oznamuje, že musím vyliezť z mojej milovanej postele. Premohla som svoju lenivosť a vstala z postele. Ako ja neznášam pondelky ešte viac ako budík. Prešla som do kúpeľne, kde som si umyla zuby. V izbe som si obliekla čiernu sukňu a biele tričko na ktoré som si dala koženú bundu. Zobrala som si batoh s vecami do školy a zišla dole do kuchyne. Najedla som sa a išla do školy. V škole prebehla ku podivu prvá hodina rýchlo ako aj celé vyučovanie. Rýchlo som sa naobedovala a čo najrýchlejšie vyšla zo školy.
Keď som bola skoro doma stretla som Jacoba a jeho partiu. Aby to bolo jasné Jacob a jeho partia sú moji spolužiaci, ktorí najradšej robia iným ľuďom zo života peklo. ,,Ale, ale, koho to tu máme? Žeby naša malá Sonya?!" ozval sa tým jeho slizkým hlasom. ,,Čo ty tu tak sama? Aha už viem, nemáš ísť s kým je to tak?" To už som skoro nevydržala, ale podarilo sa mi ovládnuť sa. Najradšej by som ho na mieste zabila, ale to by zistil kto som a o to nestojím. ,,Daj mi pokoj Jackob!"
,,Chceš mať pokoj? Fajn, ale len na chvílu. Teš sa!" povedal a odkráčal preč.
Keď som bola už pri dome, zbadala som chalana, ktorý stojí pred našim domom a zvoní. Postavila som sa za neho a opýtala sa ,,Hľadáš niekoho?"
Otočil sa, ale na miesto odpovede sa usmial a povedal ,, Ahoj som Alex prisťahovali sme sa s mojím otcom a tak som chcel pozdraviť svojich nových susedov." Znova sa usmial a na lícach sa mu vytvorili rozkošné jamky. Musím povedať, že bol velmi pekný a mal taký krásny úsmev...STOP! Sonya to nie si ty, aj tak o neho majú záujem určite lepšie než si ty. Kým som rozmýšlala, tak dodal ,,Ty budeš asi Sonya Harper však?" spýtal sa a ja som s úsmevom odpovedala ,,Hej to som ja"

Alex

Zvonil som pred ich domom asi desať minút a keď som to chcel vzdať ozval sa za mnou dievčenský hlas
,,Hľadáš niekoho?"spýtala sa a ja som a ňu začal užasnuto hladiet. Krajšie dievča som asi nevidel. Radšej som sa rýchlo spamätal a usmial sa.
,, Ahoj som Alex prisťahovali sme sa s mojím otcom a tak som chcel pozdraviť svojich nových susedov."
,,Ahoj"
,,Ty budeš asi Sonya Harper však?" Milo sa usmiala a povedala: ,,Hej to som ja" pozrela sa na mňa a zamračila sa.
,,Odkiaľ poznáš moje meno?"
,,Neviem. Otec mi hovoril, že tu bývaš aj so svojími rodičmi"
,,Aha" ozvala sa ticho ale bolo vidieť že nad niečím premýšľala.
,, No tak ja už pôjdem. Ahoj!"
,,Ahoj!"

Sonya

,,Hej to som ja." Tak momet. Niečo tu nesedí Odkiaľ pozná moje meno???
,,Odkial poznáš moje meno?"
,,Neviem, otec mi hovoril, že tu bývaš aj so svojími rodičmi"
,,Aha" hovoril to dosť presvedčivo, no niečo mi tu nesedí. Nevadí, neskôr to musím zistiť, budem pátrať.
,,No, tak ja už pôjdem. Ahoj!" povedal a pobral sa preč.
,,Ahoj!"

Doma som si rýchlo spravila úlohy, aby som sa mohla ísť prejsť.
,,Mamiii mohla by som sa ísť prejsť"
,,Môžeš Sonya ale radšej by som bola keby si išla s nejakými kamarátmi."
,,Ja viem, ale som radšej sama" mama si vzdychla no napokon povolila
,,Ale o ôsmej nech si doma!"
,,Ok"

Pomaly som cez les kráčala na miesto, kde som chodievala stále.
Bol to útes. To miesto som milovala. Cítim svoju silu prírody a mám nádherný výhľad na more.

Ako som išla cítila som, že do mňa niekto vrazil a ja som pocítila tvrdú zem.
,,Prepáč veľmi sa ospravedlňujem, nevšimol som si ťa."ospravedlňoval sa a ja som zdvihla zrak. Bol to Alex. Áno ten Alex, ktorý u nás zvonil.
,,Sonya? Ešte raz sa ti veľmi ospravedlňujem..." prerušila som ho ,,To nevadí. Je to v pohode."
Ja som na takéto pády zvyknutá. Podal mi ruku, aby ma zdvihol a ja som ju prijala.
,,A čo ty tu vlastne robíš?"opýtal sa ,,To by som sa mohla spýtať aj ja teba."
,,Ja som sa bol len prejsť mám veľmi rád prírodu." Tak to sme dvaja pomyslela som si.
A ty Sonya, Čo tu robíš?"
,,Išla som na svoje miesto, kde chodím. Utriedim si tam myšlienky a cítim volnosť."
,,Aha. Ešte raz prepáč, že som ťa zrazil. Už musím ísť Ahoj."
,,To nevadí tak Ahoj."

Ešte som sa asi 5 minút precházdala, ale už ma to prestalo baviť tak som sa vybrala domov. Navečerala som sa, zbalila si veci do školy, umyla sa a išla som spať.

Alex

Prišiel som domov a rozmýšlal čo budem teraz robiť. Nakoniec som sa rozhodol, že sa pôjdem prejsť do blízkeho lesa.
Keď som sa rozhodol, že už pôjdem domov, som do niekoho vrazil a ona spadla na zem
,,Prepáč veľmi sa ospravedlňujem nevšimol som si ťa."ospravedlnil som sa jej a ona zdvihla zrak. Bola to Sonya.
,,Sonya? Ešte raz sa ti veľmi ospravedlňujem..." prerušila ma ,,To nevadí. Je to v pohode."
Podal som jej ruku ona ju prijala a zdvihol som ju na nohy.
,,A čo ty tu vlastne robíš?"opýtal som sa ,,To by som sa mohla spýtať aj ja teba."
,,Ja som sa bol len prejsť mám veľmi rád prírodu." Je to tak. Mám veľmi rád šum stromov
,,A ty Sonya, čo tu robíš?"
,,Išla som na svoje miesto kde chodím. Utriedim si tam myšlienky a cítim volnosť."
,,Aha. Ešte raz prepáč, že som ťa zrazil. Už musím ísť. Ahoj."
,,To nevadí, tak ahoj."
Pobral som sa domov a snažil sa nemyslieť na ňu. Aj keď som robil všetko možné, myseľ mi aj tak zablúdila k Sonye.

,,Oci som doma.Halooo kde si."
,,Som v pracovni choď radšej niečo robiť a nevyrušuj ma!" Jasné typická odpoveď. Vždy je celý deň v pracovni. Niekedy odtial ani nevíde. No nič už som si na to zvykol. Najedol som sa, dal si sprchu a išiel spať.

Zobudil som sa divný zvuk ktorý vychádzal spoza starých dverí pri pivnici. Otec mi zakázal chodiť tam. Aj tak boli vždy zamknuté. Zrazu som začul kroky a potom si už nič nepamätám.

Ahojte je tu ďalšia kapitola. Prepáčte za prípadné gramatické chyby. Ak sa vám príbeh páči určite dajte vote alebo koment 😀😀😀