Double life

Záhady a tajomstvá

Prišiel som domov a otec prekvapivo ešte stále nebol doma. Zaujímalo by ma kde je, keď nie je doma. Išiel som do izby ale nešlo rozsvietiť tak som išiel po tme, keď v tom....

Zrazu ma niečo buchlo do tváre. Ja som spadol a začal sa kotúlať po schodoch. Postavil som sa a pozeral sa všade okolo seba. Zrazu som dostal ďalšiu ranu, ale tentokrát do brucha. Spadol som na zem a zvíjal sa od bolesti. Keď som sa po pár minútach postavil a pokúsil sa zažnúť svetlo, už fungovalo. Pozrel som sa okolo a uvidel ako sa niečo mihlo a smerovalo to k pivnici. Rýchlo som za tým utekal. Pozrel som sa na dvere, keď v tom som dostal zásah do chrbta. Skotúľal som sa po schodoch a pomaly sa mi začalo zahmlievať pred očami, predtým som však ešte videl ako sa zavreli dvere a spod dverí sa zaprášilo.

O chvíľu som sa zobudil ešte stále pri dverách a postavil som sa. Veľmi ma bolela hlava a chrbát. Vyšiel som po schodoch do svojej izby a pozrel sa do zrkadla.

Mal som rozrazenú peru, monokel a škrabance na líci. Vôbec som netušil ako to zamaskujem pred otcom, aby ma z niečoho nepodozrieval. Musím si vymyslieť nejakú výhovorku. Pozrel som sa na hodiny a zistil že je 22:16. Počkať....22:16?!
Radšej som si išiel lahnúť, pretože mi nebolo dobre a o chvíľu som zaspal.

...............ráno.................

Zobudil som sa chvílu pred budíkom a vstal z postele. Obliekol som sa a prešiel k zrkadlu. Dnes to bolo ešte horšie ako včera. Monokel, ktorý včera bolo len trochu vidieť, dnes bol celý modro-fialový. No nič. Musím to nejako vysvetliť. Pomyslel som si. Zobral som si veci do školy a potichu vyšiel z izby. Začul som, že otec je ešte v kuchyni, tak som si dal cez hlavu kapucňu a rýchlo zbehol schody. Obliekol som sa, obul a už som chcel vyjsť, keď v tom mi otec povedal.

,,Ty dnes neraňajkuješ?"
,,Nie som hladný a ponáhľam sa." Povedal som a rýchlo vyšiel z domu. Počul som ako ešte otec niečo hovorí, ale nevedel som čo. Zastavil som pred Sonyiným domom a čakal na ňu.

Ešte stále so sklonenou hlavou prekrytou kapucou som na ňu čakal, keď som začul buchnutie dverí. Pozrel som sa a uvidel Sonyu kráčajúcu ku mne.
,,Ahoj" chcela mi dať pusu ale ja som uhol.
,,Ahoj."
,,Alex, je ti niečo?"
,,Nie."
,,Prosím, aspoň mi neklam."
,,Ale veď ja ti hovorím pravdu."
,,Tak na toto ti neskočím." Povedala a prekrížila si ruky a dodala.
,,Aspoň si daj dole tú kapucňu." Pristúpila bližšie ku mne a chcela mi ju stiahnuť. Chytil som jej ruku a povedal.
,,Keď inak nedáš, ale zvládnem to aj sám." Stiahol som si kapucňu a sledoval Sonyinu reakciu. Vyvalila na mňa oči a spýtala sa.
,,Ty si sa pobil?"
,,Nie."
,,Tak?"
,,Vieš to je nadlho, ale tak pokúsim sa ti to vysvetliť cestou do školy, keď nechceme zase meškať.

,,No takže, keď som prišiel domov tak som chcel ísť ku mne do izby, ale nešlo zapnúť svetlo. Tak som si povedal, že je asi vypálená žiarovka alebo tak niečo... A vtom, ako som išiel po schodoch, som dostal zásah do tváre. Spadol som a začal sa kotúlať po schodoch. Potom som sa postavil a porozhiadal sa okolo seba, no nič som nevidel, keď ma niečo znovu zasiahlo, ale tentoraz do brucha. Zasa som spadol na zem a keď som sa postavil a pozrel sa smerom k pivnici, tak som videl takú čiernu guľu alebo čo to bolo ako sa to pohlo k pivnici. Rýchlo som za tým bežal, ale nič som nezbadal. Keď už som sa chcel otočiť naspäť, dostal som asi najsilnejší zásah do chrbta a zgúľal sa po schodoch. Postupne sa mu zahmlelo pred očami, ale ešte predtým som videl ako sa dvere zatvorili. No a potom som sa zobudil a išiel spať."
,,Aha, neviem čo si o tom mám myslieť, ale mám taký pocit, že za to môžem tak trochu ja."
,,Prečo myslíš?"
,,No pretože Leonard, veď vieš koho myslím, sa ma snaží zničiť a keď sa dozvedel, že ťa milujem tak si možno myslí, že ma potom ľahšie porazí."
,,No ale to nič nevysvetľuje, pretože ja som už aj predtým videl ako spod dverí vychádza zelená hmla a stali sa mi aj dosť divné veci takže neviem. Ale každopádne musím povedať všetkým, že som sa pobil pretože, keby som im povedal toto, by to bolo asi trochu divné." Sonya sa zasmiala a povedala.
,,Hej, máš pravdu. Bolo by to veľmi divné."

Sonya

...............ráno..............

Zobudila som sa čomu som sa čudovala, pretože som si zabudla nastaviť budík. Vstala som z postele, urobila to čo každe ráno, zobrala si veci do školy a zišla dole na raňajky. Najedla som sa, obliekla sa a vyšla von, kde už na mňa čakal Alex. Už z diaľky sa mi zdalo, že je na ňom niečo divné. Cez hlavu mal kapucňu a pozeral sa do zeme.
,,Ahoj" Prišla som k nemu a chcela mu dať pusu, ale uhol sa. To mi iba potvrdilo, že niečo nie je v poriadku.

,,Ahoj"
,,Alex, je ti niečo?"
,,Nie."
,,Prosím, aspoň mi neklam." Vedela som, že mi klame lebo viem vycítiť, keď niekto klame.
,,Ale veď ja ti hovorím pravdu."
,,Tak na toto ti neskočím."
,,Aspoň si daj dole tú kapucňu." Chcela som mu ju stiahnuť lenže mi chytil ruku a tým ma zastavil. Ja tohto Alexa vôbec nespoznávam.
,,Keď inak nedáš, ale zvládnem to aj sám." Povedal a stiahol si kapucňu. Veľmi ma škovalo čo som videla. Mal veľký monokel, rozrazenú peru a škrabance po tvári.
,,Ty si sa pobil?"
,,Nie."
,,Tak?"
,,Vieš to je nadlho, ale tak pokusim sa ti to vysvetliť cestou do školy keď nechceme zase meškať."

(Ak sa vám nechce čítať znovu to čo sa stalo tak to môžte preskočiť po _______)

,,No takže, keď som prišiel domov, tak som chcel ísť ku mne do izby, ale nešlo zapnúť svetlo. Tak som si povedal, že je asi vypálená žiarovka alebo tak niečo... A vtom ako som išiel po schodoch som dostal zásah do tváre. Spadol som a začal sa kotúlať po schodoch. Potom som sa postavil a porozhiadal sa okolo seba, no nič som nevidel, keď ma niečo znovu zasiahlo, ale tentoraz do brucha. Zasa som spadol na zem a keď som sa postavil a pozrel sa smerom k pivnici, tak som videl takú čiernu guľu alebo čo to bolo, ako sa to pohlo k pivnici. Rýchlo som za tým bežal, ale nič som nezbadal. A keď už som sa chcel otočiť naspäť, dostal som asi najsilnejší zásah do chrbta a zgúľal sa po schodoch. Postupne sa mi zahmlelo pred očami, ale ešte predtým som videl, ako sa dvere zatvorili. No a potom som sa zobudil a išiel spať."
_______________________________
Bola som veľmi šokovaná z toho čo mi Alex povedal. Myslím si, že za to môžem ja a je mi to veľmi ľúto. Určite za to môže Leonard.

,,Aha, neviem čo si o tom mám myslieť, ale mám taký pocit, že za to môžem tak trochu ja."
,,Prečo myslíš?"
,,No pretože Leonard, veď vieš koho myslím, sa ma snaží zničiť a keď sa dozvedel, že ťa milujem tak si možno myslí, že ma potom ľahšie porazí."
,,No ale to nič nevysvetľuje, pretože ja som už aj predtým videl ako spod dverí vychádza zelená hmla a stali sa mi aj dosť divné veci takže neviem. Ale každopádne musím povedať všetkým, že som sa pobil, pretože keby som im povedal toto, by to bolo asi trochu divné."
Zasmiala som sa.
,,Hej, máš pravdu. Bolo by to veľmi divné."

O chvíľu sme prišli do školy a Alex si znovu nasadil kapucňu aby naňho všetci tak nepozerali. Zrazu sa všetci otočili, keď začuli buchnutie dverí od auta. Vystúpul odtial nejaký chalan, ktorého som tu ešte nikdy nevidela a vydal sa smerom do školy. Mal na hlave kapucňu presne ako Alex a rýchlo okolo všetkých prešiel do školy. Hm...asi nový študent. Pomyslela som si a vybrali sme sa aj s Alexom do budovy školy.

Ahojteee😀 po veeeľmi dlhej dobe čize po mesiaci aj niečo sa vám konečne hlásim s novou časťou. Veľmi sa ospravedlňujem, že nevyšla skôr, ale nebudem tu vypisovať dôvody...
Ak tento príbeh ešte niekto číta, tak dajte vote alebo koment😂. Prosím vyjadrite svoj názor na príbeh do komentu⬇.
Užite si čítanie.😉

LenusQa_321😘