Myslíte si že je ľahké žiť dvojitý život? Ak áno tak ste na omyle.
16-ročná Sonya je dôkazom. Jej úlohou je chrániť ľudí pred zlom ktoré sa skrýva mimo ľudského sveta a zároveň žiť život obyčajnej študentky. Avšak je tu jeden problém. Nikto sa nesmi...
Po škole som išiel s Jeremym domov. Keď sme boli pri Sonyinom dome, tak sa Jeremy odpojil a ja som zazvonil pred Sonyiným domom. Po chvíľke čakania sa otvorili dvere a ja som zostal vo veľkom šoku.
Sonya mala na čele veľkú ranu a pod okom sa jej rysoval monokel. ,,Sonya, čo sa ti stalo?" Povedal som jej a ona sa mi vrhla do náručia. ,,Poď dovnútra, vysvetlím ti to." Povedala mierne uplakaným hlasom. Prišli sme k nej do izby a Sonya si sadla na posteľ. Naznačila mi, aby som si sadol k nej. ,,Nie, nie! Nebudeš sedieť, keď si chorá." Povedal som jej a potom čo prekrútila oči si ľahla do postele. ,,Nepretáčaj tými očami, veď mám pravdu." Povedal som jej a ona to znovu urobila. ,,Tak, teraz si ma neželaj práve si spravila niečo veľmi zlé." Povedal som jej a skočil jej na posteľ a začal som ju štekliť.
,,Aaalex prosím už dosť!" Hovorila Sonya cez smiech. ,,Len ak to odvoláš!" ,,Nikdy!" ,,Ako si želáš." Povedal som a stále som neprestával s šteklením. ,,Dobre, dobre odvolávam." Povedala nakoniec a ja som prestal. Ležal som oproti nej a navzájom sme si pozerali do očí. Začal som sa približovať až naše pery boli már milimetrov od seba. Potom som sa zastavil a povedal som. ,,Na niečo som zabudol, keď som prišiel, dovoľ mi, aby som to odčinil." Povedal som a spojil som naše pery. Bol to veľmi dlhý bozk a keď sme sa odtiahli, Sonya ma objala.
,,Milujem ťa." ,,Ja teba viac." Odpovedal som a ona si mi ľahla na hruď.
,,Inak, ešte stále si mi nevysvetlila, čo sa ti stalo." ,,No vieš, ráno som sa normálne zobudila a išla si dole pre miečo na raňajky. Ako som začala jesť cereálie, zablikal mi náramok a ja som sa premiestnila. Ako som si však potom uvedomila, tak to som nemala robiť, pretože som bola a aj ešte som veľmi slabá, čo sa mi ešte nikdy nestalo. No a Leonard asi vedel kam prídem, pretože hneď ako som sa premiestnila, tak do mňa pustil jeho silu. Odhodilo ma to do stromu a potom som dopadla tvárou na zem. Ďalej som sa už nevedela ani postaviť, tak som ostala ležať, keď z ničoho nič začalo snežiť. Leonard odišiel a ja som už nič nevidela. A potom som sa zobudila na to ako si zazvonil pri dverách a ja som ti išla otvoriť." ,,Aha, tak to je zvláštne." povedal som. ,,Hej to je a predstav si že ešte k tomu začalo snežiť! Ale to až vtedy keď som spadla." ,,Tak to bola asi náhoda, veď je normálne, keď sneží nie?" ,,Máš pravdu, ale sneží len v zimnej časti a ja som teraz bola v jarnej." ,,Tak asi to bola nejaká náhoda." Povedal som, ale ani ja som si tým nebol istý.
,,Ale vieš čo? Aspoň budú všetci vedieť, že patríme k sebe." Sonya zdvihla hlavu pozrela sa mi do očí a pobozkala ma. ,,Máš pravdu, dvaja ľudia, ktorých niekto zmláti." Povedala a vybuchla do smiechu. Aj keď som nechápal na čom sa smeje, má taký nákazlivý smiech, že som sa smial spolu s ňou. Asi po 10 minútach sme sa konečne ukľudnili. Zrazu som si spomenul, že som sa chcel Sonyi niečo opýtať tak som povedal.
,,Inak ideš už zajtra do školy?" ,,Áno už idem." ,,Ok, tak sa stretneme ako vždy?" ,,Môžme. Pôjde s nami aj Jeremy?" ,,Neviem, no radšej by som bol, keby nešiel." Povedal som ,,Prečo? Nemáš ho rád?" ,,Neviem, je mi nesympatický a pozerá sa na teba ako na jedlo." ,,Ale, niekto nám tu tuším žiarli." Povedala a objala ma.
,,Len aby si vedel, mám rada len teba. Žiadneho Jeremyho, ani nikoho iného." ,,Veď ja viem." Povedal som a dal som jej pusu do vlasov.
,,A toto ako to, že nejsi v posteli, už som ti k tomu niečo povedal!" ,,Jasné mami už idem." Povedala a ľahla si do postele. Ľahol som si k nej a len sme pri sebe ležali. Zrazu sa ma spýtala.
,,Alex?" ,,Hm?" ,,Kedy máš narodeniny?" ,, 20. Novembra prečo?" ,,Len tak." ,,A ty kedy?" ,,15.1. čo je za týždeň." ,,Aha, myslel som si že až niekedy v lete."
Zrazu som sa pozrel na hodiny a uvidel že je 17:19. 17:19!? Veď som mal byť už dávno doma! Pomyslel som si.
,,Vieš, čo ja už musím ísť, aj keď sa mi ešte nechce ale už som mal byť dávno doma." ,,Aha, tak ahoj." Prišiel som k nej, dal jej dlhý bozk na rozlúčku a do pier som jej zašepkal. ,,Ahoj, milujem ťa." ,,Aj ja teba." Povedala a dala mi ešte jeden bozk. Po odtiahnutí som vyšiel von a rýchlo prešiel cez cestu.
............................ Prišiel som domov a otec bol v kuchyni. Pozdravil som ho, ale on neodpovedal.
,,Alex, máš veľký problém." ,,Áno a prečo?!" ,,Pozri sa, kedy si prišiel domov! Veď je skoro desať hodín! Vieš ako som sa o teba bál? A ešte k tomu vyzeráš, ako keby ťa niekto zmlátil. Čo sa ti stalo?!" ,,Je mi úplne jedno čo si myslíš! Zrazu sa o mňa zaujímaš, ale to čo sa mi stalo ti včera bolo úplne jedno! Nemusíš sa tváriť na úžasného ocka, ktorého všetko zaujíma. Už je na to neskoro." Povedal som mu a išiel do izby.
Otec ako som aj predpokladal odišiel do svojej pracovne. Ako som si myslel, tak sa ani nedošiel ospravedlniť. Ľahol som si do postele a išiel spať.
Sonya
Ráno som sa zobudila na ten otravný zvuk budíka ktorý mi cez ten jeden deň vôbec nechýbal. Postavila som sa z postele a prešla som do kúpeľne kde som si umyla zuby a trochu sa namaľovala. V izbe som si vybrala oblečenie a zišla dole na raňajky. Na chladničke som si našla lístok, že rodičia museli ísť skôr do práce. Z chladničky som si vybrala jogurt. Ako som ho jedla, všimla som si, že mám niečo na ruke. Bola to snehová vločka.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
Najprv som to nechápala, no potom mi to došlo....
Ahojte😀 po veľmi dlhej dobe sa vám hlásim s novou časťou. Ospravedlňujem sa za to😞. Snáď vám to vynahradím tým že je trochu dlhšia.😉 Užite si čítanie😄
P.S. Čo si myslíte že Sonye došlo? Prečo to má na ruke?
