Double life

Zoznámenie

,,Smith, Green! Okamžite do riaditeľne!"
Ako zahlásil, tak som aj spravil. Keď som išiel okolo Jacoba spravil niečo, čo som vôbec nečakal. Naprahol sa a z celej sily a päsťou narazil do mojej hlavy. Naposledy som videl len ako padám a potom som videl už len čiernotu a cítil prudký náraz na zem.

Zobudil som sa a videl som biely strop. Poobzeral som sa okolo seba a zistil som, že som v sanitke. Uvidel som Sonyu ako sa na mňa pozerá s uslzenými očami. Keď si všimla, že sa na ňu pozerám, postavila sa a sadla si na moju "posteľ" , chytila ma za ruku a povedala.

,,Ach, Alex. Veľmi som sa o teba bála." Bolo vidno, že sa jej uľavilo.

,,Veď mi nič nie je." Sonya ignorovala čo som povedal.

,,Už sa zobudil," povedala niekomu a sadla si naspäť ako sedela predtým.

Chcel som vydržať nespať, ale zavreli sa mi oči a ja som upadol do spánku.

....................................

Zobudil som sa a keď som sa rozpozeral okolo seba zistil som, že som doma u mňa v izbe. Ani nie za minútu sa v izbe z ničoho nič zjavila Sonya. Hneď ako ma uvidela, tak sa ku mne rozbehla a z celej sily ma objala.

,,Ani si nevieš predstaviť ako veľmi som sa o teba bála. Toto mi prosím už viac nerob." Povedala a pobozkala ma.

,,Veď mi nič nie je." Povedal som a usmial som sa.

,,Tak tebe nič nieje?! Tak keď podľa teba sanitka chodí pre ľudí, ktorým nič nie je?"

,,Aha, tak potom máš asi pravdu. A inak čo by mi malo byť?" Povedal som čakajúc na odpoveď.

,,No, takže doktor povedal, že máš slabý otras mozgu, rozbitú hlavu- čo mimochodom ani hovoriť nemusel, lebo to si všetci všimli, a inak nič, okrem rán po súboji s Jacobom."

,,Wou myslel som si, že mi nič nie je. A inak ako som sa dostal domov?" Spýtal som sa.

,,No, keď sme prišli do nemocnice tak ti zašili hlavu, mimochodom máš 7 stehov, a po rôznych vyšetreniach ťa sanitka priviezla domov."

,,Aha. Počkať 7 stehov?!"

,,Áno 7." Povedala Sonya a sadla si na posteľ.

Zrazu som si všimol, že na ľavom líci má malú ranu, ktorá jej ešte trochu krvácala a ráno, keď sme išli do školy ju na líci nemala.

,,Soni, čo to máš na líci?" Spýtal som sa jej. Ona sa chytila na mieste tej rany a pozrela sa na prsty či jej to krváca.

,,Pamätáš si, keď som ti hovorila že bojujem s takým zlým človekom?"
,,Áno."

,,No tak dnes som s ním bojovala znovu, a to je aj dôvod prečo som prišla neskôr za tebou. A inak volá sa Leonard."

,,Aha, a on tiež žije dvojitý život ako ty alebo sa zdržuje len v tom druhom svete? Inak môj otec sa tiež volá Leonard."

,,Hej? To som nevedela a myslím si že žije len v tom druhom svete." Povedala Sonya.

,,Ozaj otec nebol doma?" Spýtal som sa

,,Nie a keď mu volali z nemocnice tak im to nedvíhal."

,,Jasné, veď to je pre môjho otca typické." Sonya sa postavila z postele a zamierila k dverám.

,,Kam ideš?" Spýtal som sa jej
,,Uvariť ti čaj." Povedala a odišla. O chvíľu sa Sonya vrátila aj s čajom. Položila mi ho na stôl a sadla si zase na posteľ.

,,Ďakujem, čo by som bez teba robil."
,,Bezo mňa by si sa nebil a neležal by si tu s rozbitou hlavou."

,,Ale za teba to stojí." Povedal som chytil som Sonyu za ruku.