Double life

Telefonát

Zobudila som sa 5 minút pred budíkom, čomu sa vážne čudujem. Vstala som a išla do kúpeľne kde som si umyla zuby a dala si špirálu. V izbe som sa obliekla, zobrala tašku s vecami do školy a zišla dole do kuchyne.
Naraňajkovala som sa a išla do školy. Ako som išla zrazu na mňa niekto zozadu skočil.
,,Bu!"
,,Alex! Skoro som dostala infarkt." Povedala som a ruku som si položila na miesto kde by malo byť srdce.
,,Prepáč. Tak, ako sa dnes máš?" Spýtal sa s úsmevom.
,,Dá sa, ty?"
,,Dobre"
,,Dobre? Veď priam sršíš energiou." Povedala som a on sa zasmial.
,,Inak asi by sme si mali pohnúť lebo trochu meškáme." Povedal a pridal do kroku. Ja som ho dobehla a za chvíľu sme už boli pri škole. Rýchlo som išla ku svojej skrinke a Alex išiel zasa ku svojej. Akurát keď som otvorila skrinku tak zazvonilo. Super! Zase meškám. Pomyslela som si a rýchlo išla do triedy.
,,Prepáčte že meškám."
,,V poriadku, sadni si."
Povedala učiteľka a ja som sa vybrala na svoje miesto pri Alexovi.
,,Kedy si to stihol tak rýchlo?"
,,Vieš, nie som ako ty, že mi to trvá 20 minút." Povedal a uškrnul sa. Ja som len pretočila očami a snažila sa aspoň trochu vnímať čo učiteľka hovorí aj keď tomu vôbec nechápem. Veď kto chápe matiku? Zrazu som pocítila ako ma niekto drkol do ruky.
,,Sonya! Odpovieš mi prosím na otázku!" Zvýšila na mňa hlas učiteľka a ja som sa prebrala zo zamyslenia.
,,Emm prepáčte už sa to nebude opakovať." Povedala som a počula zo zadnej lavice ako sa Jacob zasmial. Otočila som sa a hodila som na neho nenávistný pohľad. (Len tak pre informáciu s Alexom sedíme v tretej lavici v strednom rade a Jacob s jeho najlepším kamarátom Mattom. Oni sú taká dvojka ktorá všetkým ktorý sú "divný" ničia život.
,,To dúfam." Povedala učiteľka a ja som sa ďaľej snažila pochopiť čo rozpráva. O 10 minút konečne zazvonilo a utrpenie menom matematika sa skončilo. Išla som si pre veci na ďaľšiu hodinu, ktorá bola angličtina. Otvorila som skrinku a zobrala si veci. Keď som zatvorila skrinku všimla som si Alexa, ktorý sa opiera o skrinky vedľa.
,,Mám otázku." Povedal a ja som len čakala, čo sa opýta.
,,Prečo sa s nikým nebavíš?"
,,Noo s tebou sa bavím."
,,Ale nie so mnou. S ostatnými."
,,Vieš, ja by som sa aj chcela s niekým baviť lenže ostatní nemajú záujem, pretože som divná." Povedala som a na slove divná som naznačila úvodzovky.
,,No dobre, poď na hodinu lebo budeme meškať." Povedala som a pobrali sme sa na hodinu.

....Po skončení poslednej hodiny...

Stála som v rade a bola zvedavá, čo hnusné zase budeme mať na obed. Na moje prekvapenie to nebolo nič hnusné. Mali sme lievance. Zobrala som si tácku s obedom a vybrala sa za stôl kde vždy sedím. Nanešťastie som musela prejsť okolo stola jde sedel Jacob... Keď som bola už pri ich stole tak Jacob nastrčil nohu, aby som sa potkla, no ja som si ju všimla a prekročila ju, za čo som si od nich zaslúžila nechápavý a prekvapený pohľad. Sadla som si za stôl a pustila sa do jedla. Niekto si ku mne prisadol a ja som vedela že je to Alex.
,,Ty nechodíš na obedy?" Spýtala som sa ho.
,,Až od zajtra lebo som sa bol dnes prihlásiť."
,,Aha." Keď už som skoro dojedla tak mi zablikal náramok. Rýchlo som vstala a povedala Alexovi.
,,Prepáč musím ísť" povedala som a rozbehla sa na wc. Keď som sa uistila, že tam nikto nie je tak som sa premiestnila.

Alex

Keď prišla do izby Sonyina mama tak som už išiel domov, aj keď by som ešte zostal. Keď som prišiel domov, počul som ako otec s niekym telefonuje.
,,Áno som si istý, že je to ona." Povedal do telefónu otec.
,,Hej oproti. A Alex zatial nič netuší." Neviem s kým otec telefonuje, ale asi to bude veľmi tajné.
,,A dúfam, že sa to nedozvie." Povedal otec a zrušil hovor. Tak toto bol veľmi divný telefonát. Pomyslel som si a robil sa, že som až teraz prišiel zo školy. Išiel som do izby a premýšlal o tom telefonáte.
S kým to otec volal?
Čo oproti?
Kto je ona?
Čo neviem?
Čo by som nemal vedieť?
Čo sa nemám dozvedieť?
Stále som si kládol tieto otázky, no nevedel som na nič prísť.

.....Ráno.....

Zobudil som sa a keď som sa pozrel na hodiny zistil som, že meškám. Rýchlo som vstal zobral si veci do školy, najedol sa a utekal do školy. Po ceste som si všimol dievča predo mnou. Keď som bol bližšie, tak som zistil, že to je Sonya.
,,Bu!"
,,Alex! Skoro som dostala infarkt."
,,Prepáč. Tak, ako sa dnes máš?" Spýtal som sa s úsmevom.
,,Dá sa, ty?"
,,Dobre"
,,Dobre? Veď priam sršíš energiou." Povedala a ja som sa musel zasmiať. Veď mám len dobrú náladu.
,,Inak asi by sme si mali pohnúť, lebo trochu meškáme." Povedal som a pridal do kroku.
O chvíľu sme už boli v škole. Prišiel som ku svojej skrinke, zobral si veci a išiel do triedy.
,,Prepáčte, že meškám." Povedala Sonya keď prišla do triedy. Nechápem čo tak dlho robila pri skrinke.
,,V poriadku, sadni si."
Povedala jej učitelka a ona si sadla.
,,Kedy si to stihol tak rýchlo?"
,,Vieš, nie som ako ty, že mi to trvá 20 minút." Povedal som a ona pretočila očami.
,,Takže na otázku odpovie, Sonya!" Povedala učitelka, ale Sonya nereagovala.
,,Sonya!" Znovu povedala, ale nereagovala tak som do nej drgol.
,,Sonya! Odpovieš mi prosím na otázku?" Povedala učiteľka a Sonya sa konečne prebrala
,,Emm prepáčte, už sa to nebude opakovať."
,,To dúfam." Povedala učiteľka a o 10 minút konečne zazvonilo. Išiel som si do skrinky pre veci na ďalšiu hodinu. Otočil som sa a videl som Sonyu ako si vyberá veci zo skrinky. Išiel som k nej a oprel sa o skrinky. Musím sa jej opýtať otázku, ktorú sa jej chcem už od rána spýtať.
,,Mám otázku." Povedal som jej, keď zatvorila skrinku a všimla si ma.
,,Prečo sa s nikým nebavíš?"
,,Noo s tebou sa bavím."
,,Ale nie so mnou. S ostatnými."
,,Vieš, ja by som sa aj chcela s niekým baviť, lenže ostatní nemajú záujem, pretože som divná." Divná? Podľa mňa nie je vôbec divná. Chcel som jej niečo povedať, no nestihol som, lebo ma prerušila.
,,No dobre poď na hodinu, lebo budeme meškať." Povedala a pobrali sme sa na hodinu.

....Po skončení poslednej hodiny...

Išiel som sa prihlásiť na obed a keď som sa prihlásil rozhodol som sa, že pôjdem za Sonyou na obed. Prišiel som do jedálne a hľadal ju. Sedela pri stole v rohu. Vybral som sa k nej a sadol si.
,,Ty nechodíš na obedy?" Spýtala sa ma.
,,Až od zajtra, lebo som sa bol dnes prihlásiť."
,,Aha." Chcel som sa jej znova spýtať, že prečo sa vyhla tej otázke, ktorú som sa jej pýtal. Všimol som si, že jej zablikal náramok. Počkať! Čo? Zablikal jej? Tak toto bolo veľmi divné.
,,Prepáč musím ísť" povedala a niekam sa rozbehla. Tak toto je podozrivé. Poslednou dobou sa dejú divné veci. Veľmi divné veci.

Sonya

Keď som sa uistila že tam nikto nie je tak som sa premiestnila.

Bola som pripravená na to najhoršie, ale bola som veľmi prekvapená. Všetko bolo v poriadku a nič sa nedialo. Myslela som si, že to bol len planý poplach, až po kým som si to nevšimla.

Ahojte😀 máme tu po dlhšej dobe ďalšiu časť. Ospravedlňujem sa, že časť nevyšla skôr, ale nemala som čas. Dúfam že sa páči😉 ak áno tak dajte vote alebo koment. Ešte som vám chcela povedať, že časti budú vychádzať menej keďže za chvíľu začína škola😢 Tak si užite posledné dni prázdnin😘😘😘