Vytúžená láska-DOKONČENÉ

#28

"Aj keď Tobias bude vo väzení mali by sme sa odsťahovať. Nemám dobrý pocit z toho že žijeme v rovnakom meste."  vyhlásil Tomáš už asi stí raz. "Viem už sme o tom hovorili." pretočila som očami. "A budeme o tom hovoriť do vtedy keď niečo nenájdeme. Vieš v akom ste ohrození. Ani si neviem predstaviť čoho je ten idiot schopný." podišla som k nemu. "Chápem že sa o nás bojíš. Ale nemal by si hovoriť slovo debil pred Alex. Chceš aby sa to naučila?" vzala som mu tvár do rúk. "Len už buď pokojný. Milujem ťa a viem že s tebou sa nám nič zlé nestane." povedala som a pobozkala som ho na mäkké pery. On si ma pritiahol bližšie a začal ma bozkávať. Ja som mu bozky opätovala keď v tom. "Mama! Papať ceeeem!" začala vrieskať a pobehovať Alex po celom byte. "Tak teda Alex ty vieš vyrušiť." smiala som sa pozerala raz na ňu raz na Tomáša. Alex sa usmievala akoby vedela čo spravila a Tomáš sa tváril tak kyslo až som od smiech skoro zomrela. Potom zobral svoju dcéru na ruky, mňa za ruku vzal a odviedol nás do kuchyne. "Alex ty sa napapáš, s maminkou ti prečítame rozprávočku a pôjdeme spať. Dobre?" s iskrami sa spýtal malej. "Nie oci. Ja budem papať a hajať podem az potom. Dobe?" pozerala na neho s tými veľkými modrými očami a ja som sa na nich dvoch smiala. "Nakrm ju ja sa idem osprchovať. A my dvaja sme ešte neskončili Alex dobre? A ani mi Adel." zasmial sa a išiel sa osprchovať. "No poďˇpapať. Naberiem ti zamiačky dobre?" "Dobe!" zakričala a ja som ju posadila za stôl.

"Idem do sprchy teraz ja tak ju postráž. V izbičke má knižku." zvolala som na Tomáša a on pribehol. "No bež ja ju zatiaľ uspím."

"Už som." prišla som do izbičky a uvidela som ako Tomáš uspáva Alex. "Už spí." prikryl ju a zatvoril za ňou dvere. "Ešte som s tebou chcela prebrať že do akého mesta sa plánuješ presťahovať?" šeptom som sa ho spýtala. "No vzhľadom na to že mám pre teba novinku tak jedine do Bratislavy." žmurkol na mňa. "Akú novinku?" "Tá novinka znie že..........."naťahoval. "Prestaň lebo dneska nič nebude." pohrozila som mu. "Poprosil som šéfa o preloženie do iného mesta a on mi oznámil že som bol povýšený a že ma čakajú v Blave." celý nadšený zo seba sypal. "Čože to je super!" zkričala som skočila som na neho a hneď som si uvedomila že malá spí. Chvála Bohu som ju nezobudila. "A vieš čo je na tom najlepšie? Keď som išiel do sprchy tak mi zavolal šéfov asistent že pre nás majú pár bytov a domov na prehliadku." bola som príjemne šokovaná. "Tak to je super." poznamenala som. "A keď som tak rozmýšľal potrebujeme si radšej pozrieť nejaké domy pretože mám o viac ako polovičku zvýšený plat." a toto ma dostalo ešte viac. "Čože?! Vieš ako sa teší. Ale koľko izbový potrebujeme?" "Keď som tak rozmýšľal. Vieš čo chcem? Ešte aspoň dve deti takže..... mali by mať asi tak šesť izbový?" zažmurkal očami. "Keď na to máme..... A koľko detí sa ti zachcelo?" pozrela som na neho s dvihnutým obočím. "Ešte dve. a vieš čo už by sme na tom mohli začať pracovať. Ja sa neodmietam"vystrel sa "Kretén." buchla som ho po chrbáte a vrhla som sa na neho.

Tak tu je ďalšia časť. Dúfam že Váas to neprestalo baviť a že to čítate. A samozrejme ďakujem za videnia a za vote. :)