Vytúžená láska-DOKONČENÉ

#32

Niekto zvoní. Mala by som ísť otvoriť. Otváram dvere a koho tam nevidím. "Dobrý...... O ahoj Adela. Vy tu bývate?!" zarazene na mňa pozerala Linda s Markom. "No už je to tak. A teraz tu bývate aj vy." posnažila som sa o úsmev. "Tomáš sú tu naši noví susedia." zakričala som na Tomáša. "Idem zlatko." odpovedal mi, zobral Alex na ruky a prišiel k dverám, pred ktorými stáli Linda s Markom. "Ahojte." usmial sa na nich. "No takže sme susedia. Ehm.....A toto je náš anjelik Alex." dal jej pusu na čielko. "Tak to ťa radi spoznávame Alex." usmial sa Marko a dal jej do ruky čokoládu. "Ďakujem." zasmiala sa Alex a začala otvárať čokoládu. "A vy ste odkedy spolu?" nedalo Tomášovi. "No už asi pól roka." povedal Marko. "A ako sa má Nela? Darí sa jej?" zdvorilo sa opýtal, ale odpovedala som mu už ja. "Áno, darí sa jej. Neviem či to vieš, ale chodí s Denisom."

"Áno viem.Už sme sa pár krát stretli."

"A čakajú dvojičky."

"Vážne? Tak to som nevedel." zarazene sa pozrel, ale hneď nato sa usmial aby to nevyzeralo že ho to trápi. Ale mne skoro nič neunikne.

"Tak my už pôjdeme. Majte sa." povedala Linda a vybrali sa domov.

"Tak to som nečakal že sem prídu."

"Ani ja. Vlastne nevedeli, že tu bývame. Mal si vidieť Lindu. Ha-ha-ha-ha." zasmiala som sa od srdca. "Škoda že som ju nevidel." zasmial sa aj Tomáš. "No ja už idem do práce." povedal a išiel do spálne. "Veď  si dneska nemal ísť."

"Viem, ale keď došla Linda a Marko tak mi volal nový šéf. Vieš dneska tam oficiálne prvý krát idem."

"Tak dobre, ale kedy s vrátiš?"

"Neviem. Budem sa hlavne vybaľovať a potom sa možno dostanem aj k práci. A od zajtra už robím normálne od 8.00 do 17.00. Fajn bežím. Ahoj láska." pobozkal ma na čelo. "Ahoj."

Zase niekto zvoní idem otvoriť. "Už idem!" zakričala som a zobrala som so sebou dole aj Alex. "Budeš trošku tu lebo niekto zvoní dobre?"

"Dobe."

"Ó ahoj Linda." pozdravila som sa jej a poobzerala som sa či je sama. "Ahoj." odzdravila sa mi. "Ja .... prišla som sa ti ospravedlniť a zakopať vojnovú sekeru." usmiala sa. "No.....to čo si mi spravila, tak na to asi nikdy nezabudnem. Ale tiež sa nechcem hádať a sme susedky takže by to nebolo najlepšie. Prijímam tvoje ospravedlnenie." usmiala som sa na ňu. "Nechceš kávu, alebo niečo?"

"Tak fajn. Aspoň sa môžem lepšie spoznať s Alex."

"Ahoj zlatko som doma. A-ahoj Linda?" zarazene sa nás dve pozrel keď sme sa zabávali v obývačke. "Ahoj Tomáš."

"Tak vy ste sa udobrili? To je fajn."

Tu je ďalšia časť. Dúfam že sa dá čítať :D. A pomaly chcem tento príbeh dokončiť. Možno asi ešte tak desať častí. Prajem príjemné čítanie. :)