Vytúžená láska-DOKONČENÉ

#12

Ten kretém! Ja ho asi zabije!" Som v peknej riti do frasa! Takže čo sa stalo že by som najradšej nadávala celý deň? Začalo to tak. "Ahoj Tobias, konečne si to zdvihol. Mám na teba takú malú otázku." zatiahla som. "Áno počúvam." pokojne povedal. "Vieš... som tehotná. Ja len... je mi to blbé ti to hovoriť. Chcem sa ťa spýtať, lebo keď som vtedy spala s Tomášom na tej oslave je celkom málo pravdepodobné že by sa mu to mohlo stať tak.....hm. Proste nevieš náhodou....či sa nestalo niečo tebe keď sme spolu boli?" ťahala som zo seba ako z chlpatej deky. "Ja by som sa s tebou rád porozprával, ale osobne. Môžem po teba prísť?" ten tón sa mi nepáči. No rada by som sa vrátila k môjmu tehotenstvu. Bola som aj u doktora a potvrdil to. Bojíím sa a veľmi. Rodičia o tom vedia a prekvapivo zobrali to celkom dobre. Najprv krik a tak ale nakoniec povedali že sa o to budem musieť starať sama, ale keď bude treba pomôžu. Škola už skončila a som v prvom mesiaci. Je to čudný pocit. Hm... Už je tu vravel že pôjdeme na pole. Uf idem. 

Preskočím nezaujímavé veci. "Ale nie kvôli tom sme sem prišli. Asi ma zabiješ. No ako začať. Ja....bal som sa že ťa stratím. Spravil som zúfalú vec. Teraz to ľutujem. Raz keď sme spolu spali tak som si prepichol kondóm. Bol som veľmi zúfalý a chcel som aby si bola so mnou nie s ním. No a zjavne čakáš moje dieťa." skúsil sa usmiať aby uľahčil atmosféru ale tom som ho už mlátila. "Ty kretén. Veď mám len 18 a celý život pred sebou a teraz budem musieť sedieť doma a starať sa o naše dieťa." vrieskala som. "Prestaň, lebo tomu dieťaťu ublížiš." upokojoval ma. "Nie ja ublížim tebe!" vrhla som sa na neho a mlátila ho so slzami v očiach. Potom ma objal a hladkal po vlasoch. "Ako to chceš urobiť? Moji rodičia si myslia že je Tomášove. Uvedomuješ si čo si spravil?" plakala som. "Ja to Tomášovi vysvetlím. Chceš to dieťa vychovávať so mnou alebo s ním?" opýtal sa ma a naďalej mi hladkal vlasy. Dobrá otázka. Ja neviem bude lepšie to dieťa vychovávať s pravým otcom, ale Tomáša milujem a on miluje mňa ale neviem ako bude na tuto situáciu reagovať on.

A jeho reakcia je: "To je tvoje dieťa. Ty debil ako si to predstavuješ?" vybehol na neho ale včas som ho zastavila. "Máš záujem sa o to dieťa starať aj keď je jeho?" spýtala som sa ho trochu váhavo. "Áno! Milujem ťa aj keď to dieťa nebude moje budem ho milovať. No a čo teraz sním?" hnusne sa na Tobiasa pozrel. "Prestaň provokovať." opätovne naňho zavrčal Tobias.

Veľmi sme sa nedohodli. Do riti čo mám robiť! Som zúfalá. Ja Tomáša milujem a on to dieťa chce aj keď jeho nieje. Ale Tobias ho chce tiež a má naňho väčšie právo. Okolnosti odhalia ako to dopadne.

Ďakujem za toľko hlasov a videní som rada že sa Vám to páči. :) :)