Let's go camping

4.

Ešte sme ani poriadne nevyštartovali a Mindy mi už začala liezť na nervy. V rádiu práve hrala akási pesnička od Taylor Swift a ona si začala nahlas spievať. Aaron do toho začal robiť beatbox a onedlho sa pridal aj Max. Tak veľmi som sa v ňom sklamala! Myslela som si, že bude celú dobu otrávený, tak ako som dúfala. Zišli sme na diaľnicu a ocitli sme sa medzi dvomi zalesnenými kopcami, čo bolo dobré znamenie, pretože Sandrinmu "Jasné, že viem kde to je! Pozerala som to na google street view!" som veľmi nedôverovala. Keď už začal spievať aj Jason, myslela som si, že otvorím dvere a za jazdy vyskočím. Hercom v akčných filmoch sa to vždy podarí, takže nevidím dôvod, prečo by sa to mne podariť nemalo. Sandra tuho zvierala volant a bola naklonená k čelnému sklu. Ak by náhle zabrzdila, rozrazila by ho čelom.

"Pridaj sa Izzy!" povedala Mindy veselo, keď začala hrať Abba. Sandrina sesternica si to riadne užívala, keďže bola natlačená na troch sedadlách spolu s tromi chalanmi, hoci jeden z nich bol jej vlastný brat. Síce som si veľmi chcela zaspievať Mamu Miu, ale odolala som. Nemienila som sa tváriť nadšene, pretože ma ich prítomnosť naozaj netešila.

"Sandra, je všetko okej?" opýtala som sa opatrne, keď sa moja kamoška začala ešte aj čudne zubiť.

"Strašne mi je to ľúto..." začala a ja som sa ani nepozastavovala nad tým, že opäť použila slovo strašne  "ale myslím, že sme sa stratili." povedala a nová hudobná skupina, ktorá vznikla vzadu zmĺkla.

"Ako to? Kde sme?" nechápal Aaron a ja som len sťažka potlačila nutkanie uškrtiť ho holými rukami. Obvykle, keď sa ľudia stratia, tak nevedia kde sú!

"Vravel som, že mám šoférovať!" poznamenal Max.

"Ty si tu ani nemal byť!" pripomenula som mu.

"Už si to hovorila niekoľkokrát!" Max prevrátil očami na znak toho, že si myslí, že som trápna.

"Nehádajte sa!"  zajačala zrazu Mindy. Ktovie prečo nás jej rozumné počínanie všetkých prekvapilo.

"Mali by sme zastaviť na pumpe a proste sa opýtať!" dodala miernejším hlasom a tak sme urobili. Prešli sme ešte asi tri míle na pumpu a Mindy sa opýtala na cestu obrovského pumpára s hipsterskou ryšavou bradou. Keďže mu však nerozumela ani slovo, alebo si jednoducho nezapamätala čo hovorí lebo naňho len ohromene civela, nasledoval ju Jason a potom aj Max, pretože Jasonovi z ktovieakého dôvodu nedôveruje. Natankovali sme, Jason s Maxom sa pohádali o tom, čo asi znamená prvá odbočka vpravo -Aaron sa síce nechcel zapájať, ale domnieval sa, že by to mohla byť prvá odbočka vpravo- a po dve a pol hodine sme sa konečne dostali na miesto.

Auto sme nechali zaparkované dole pod kopcom, kde ho nechávajú všetci návštevníci národného parku. Sandra zatiahla až hlbšie do krovia, aby si náhodou niekto nemyslel, že sme tam to auto len tak nechali a zmizli sme z povrchu zemského. Vyhodila som si na chrbát ruksak a dúfala som, že zomriem skôr ako si uvedomím, že toto kempovanie je naozaj pravda. "Kde to je?" vyzvedala Mindy a všetci piati sme ukázali na zalesnený kopec pred nami.

"Myslím, že by nám bodlo GPS." podotkol Jason pobavene poukazujúc na Sandrin orientačný zmysel.

"Myslím, že si idiot." zamrmlal si Max popod nos.

"My nehľadáme nič konkrétne." povedala som a so Sandrou sme na čele našej čudnej zostavy vyrazili vpred po vyšliapanom chodníčku.

"Nevedela som, že sa tu smie stanovať." povedala som smerom k Sandre.

"Jasné, že hej, preto sem aj ideme stanovať." prevrátila očami.

"Podľa tohto, by tu niekde malo byť jazero. Škoda, že už ďalej nemám signál." Jason pozrel do mobilu, potom na nás a potom opäť do mobilu. Jazero znelo ako dobrý nápad, takže sme sa skupinovo rozhodli, že to znie ako skvelé miesto na postavenie nášho budúceho obydlia. Už len keď som si predstavila ako zdieľam stan s týmito ľuďmi....chcelo sa  mi okamžite zvrtnúť na päte a zmiznúť. Zatiaľ som si však premerala svojich nových spolubývajúcich. Maxa a Sandru som hneď vynechala a môj pohľad preskočil na Mindy. Bola o čosi vyššia ako Sandra, no stále menšia ako ja kvôli čomu som sa cítila ako obor. Hnedé vlasy mala stiahnuté vo vysokom cope a na sebe mala rifľové šortky a krátke tričko bez rukávov. Hoci bola dutá hlava, mala aspoň toľko rozumu aby si obula tenisky- stále lepšie ako Sandra, ktorá pohodlie obetovala pre Jasona a teraz hopkala v sandálkach pomedzi kamene. Zo školy viem, že je celkom dobrá študentka, no volejbal jej teda vôbec nejde. A podľa toho ako ju pozorujem, ešte nikdy nestanovala. A tiež bola dosť veľká pravdepodobnosť, že jej najväčšou motiváciou bol taktiež Jason. Ten práve pozeral do mobilu a hľadal jazero ktoré pred chvíľkou spomínal. Na chrbte mal obrovský ruksak a v ruke niesol chladiaci box. Veľa toho o ňom neviem, no viem, že nie je úplne zlý. Inak by si ho predsa Sandra nevybrala. Aj keď si ho pokojne mohla vybrať kvôli tým skvelým vlasom. Mrkla som ešte na Aarona a s poľutovaním som zistila, že sa veľmi nezmenil. Minimálne povahovo. Stále bol niekde úplne inde. Pohmkával si, škeril sa a celkovo pôsobil trochu detinsky. Čo na tom, že má devätnásť. Napriek jeho jemnej infantilnosti však pomerne...zmužnel. Nie veľmi, ale bolo to vidieť- na jeho ostro rezanej sánke a na pomaly sa rysujúcich bokombradách. S Aaronom a Mindy netrávim príliš veľa času a to aj napriek tomu, že sú to Sandrini bratranec a sesternica a aj cez to, že sú v podobnom veku. Aaron mi totiž pripadá trochu tupý a Mindy príliš...príliš. Príliš všetko prežíva, príliš sa chichoce a príliš nechápe. "Takže...ako nás napadlo, ísť práve sem?" vyzvedal Jason pričom ani nezdvihol pohľad od mobilu. Rýchlo som ho potiahla za rukáv doprava, inak by nabúral do stromu. Venoval mi zmätený vďačný úsmev, kvôli ktorému som sa cítila nesvoja. A tiež som si vyslúžila škaredý pohľad od Maxa, pretože ten by bol oveľa radšej, keby si Jason zrovnal fasádu o kmeň úbohej jedle.

"Vás? Snáď nás!" zasmiala sa Sandra.

"Tak vás, ty jedna vzťahovačná!" Mindy prevrátila očami. Zjavne teda so Sandrou nemajú až taký dobrý vzťah ako som si spočiatku myslela. Domnievala som sa, že spolu netrávia veľa času, pretože je Sandra väčšinou so mnou a nie preto, že skrátka nechcú. A tiež ma prekvapilo, že Mindy pozná také ťažké slovo, ako je vzťahovačná.

"Máme týždeň do začiatku školy, tak sme predsa nechceli sedieť doma." pokrčila Sandra plecami a skontrolovala si šaty, či jej ich zozadu ruksak nevyhŕňa. Vyhŕňal.

"To znie dobre, škoda, že aj ja nemám takú originálnu sestru." Aaron sa uškrnul na Maxa a zároveň uhol Mindinej ruke, ktorou mu chcela jednu streliť. Zvyšok cesty sa navzájom podpichovali a Jason sa ich snažil od seba odtrhnúť, aby sa navzájom nepobili. Mne to bolo osobne jedno, keby sa pobili, mali by sme o dva problémy menej. Max celú cestu mlčal a Sandra sa tvárila, že sa jej z chodenia v sandálkoch nechce zomrieť. Ako som tak bokom sledovala svojho staršieho brata a snažila som sa odhadnúť nad čím asi uvažuje, šmykla som sa na ihličí a spadla som. Keď som sa chytila vetvy nado mnou, aby som sa vytiahla na nohy, prsty sa mi zaborili do čohosi lepkavého. S pokrčeným nosom som zistila, že mám nielen celú ľavú ruku od živice, ale aj som si spravila solídnu dieru na kolene nohavíc.

Myslím, že nápad ísť stanovať bol skvelý presne do chvíle, kým sme šli stanovať.