Let's go camping

14.

Neplánované okolnosti narušili náš spánok v inom čase ako sme chceli, takže naše ráno nastalo oveľa, oveľa skôr. Pootvorila som oči a zistila som, že Aaronova pokojne spiaca tvár sa nachádza len niekoľko centimetrov od tej mojej a je to jeho ruka, ktorú mám pod hlavou. Bola som viac menej triezva a stále sa mi to zdalo príjemné. Zvláštne. Zažmurkala som a uvedomila som si, že štípanie nespôsobuje len únava a ospalosť, ale aj....dym?! Rázne som sa posadila a unikol mi výkrik. Okraj stanu kúsok od Mindiných nôh totiž horel. Nebola to vysoká vatra ako v akčných filmoch, skôr malý plamienok, ktorý sa však strašidelne rýchlym tempom začal šíriť po švíku steny a vyhrýzal dieru do plachty.

"Vstávajte! Horí! Božemôj horíme!" zatriasla som Aaronom, potom som potiahla Jasona za členok a potom som zopakovala svoju panickú formulku ešte raz.

"Izzy, prosímťa...." zamrmlala Mindy ospalo, neuvedomujúc si nebezpečenstvo, ktoré hrozilo práve jej. Roh ružovej karimatky na ktorej časti ležala začal černieť a skrúcať sa do podivných uhlov a ja som čakala, kedy sa zapáli.

"Mindy! Mindy zobuď sa!" kričala som a k mojej panike sa pomaly pridala Sandra, ktorá sa na moje prekvapenie ako prvá prebrala zo snového omámenia.

"Prepána, my horíme!" Sandra sa snažila vydriapať zo svojho spacáku pričom rukou zatlačila na Aaronov hrudník a on sa konečne zobudil. Jeho prvá reakcia -ako aj moja a Sadnrina- bola hlasný výkrik.

"Mindy!" svoju sestru náhlivo potiahol smerom k nám.

"Dajte mi ešte chvíľu pokoj!" zafňukala nespokojne, keď vykĺzla zo spacáku.

"Čo to dopekla?!" Max sa nadvihol na lakťoch a s vyvalenými očami zaspätkoval priamo do Jasona, ktorý si zatiaľ jediný neuvedomoval v akej prekérnej situácii sa nachádzame. Horela totiž tá strana stanu, na ktorej bol zazipsovaný vchod. Časť rohu už prehorela a nám sa naskytol pohľad na kúsok lesa a sčernený stĺpik stanu. Mindy zdesene zapišťala a vyskočila na nohy. Stan nadskočil, ako doňho vrazila hlavou a kus tlejúcej látky dopadol na jej, teda Jasonov, spacák v ktorom ešte pred pár minútami ležala. Čierna látka okamžite vzbĺkla a my dievčatá sme nahlas zapišťali. Jason zdvihol hlavu a keď pomedzi Aarona a Sandru uvidel čo sa deje, rýzne sa prevalil dozadu, čím opäť zatriasol stanom. Mindin spacák horel vysokým oranžovým plameňom a čierny štipľavý dym, hoci unikal dierami v stane, nám onedlho zaplnil pľúca.

"Musíme ísť von!" povedal Max a ja som potlačila nutkanie povedať mu, že to dávno všetci vieme.

"Ak chceš preskakovať cez tamto, tak môžeš!" odvrkol Jason keď videl, že od Mindinho spacáku sa chytila celá ružová karimatka, ktorá lenivo černela a skrúcala sa ako nejaký démon.

"Keby som tu tak mal nôž!" zamrmlal Aaron. Ruksaky sme však mali vonku, pretože aj bez nich sme tu boli úplne stiesnení, teraz tobôž, pretože sme sa ako vydesená ľudská hmota posúvali ďalej od ohňa.

"Nemáme tu nič ostré?!" zapišťala Sandra a uprela mandľové oči, trojnásobne také veľké ako inokedy, na Jasona, potom na Aarona a potom na Maxa. Bolo prirodzené, že hľadala podporu a bezpečie práve u mužov, pretože -nech ma feministky ukameňujú- bola to ich povinnosť, chrániť nás.

"Asi nie." zamrmlal Jason.

"Asi budeme preskakovať cez vatru." pridal sa Aaron rezignovane, no Max zalovil vo vreckách a vytiahol čierne guľôčkové pero.

"Dúfam, že to bude stačiť, inak zažalujem tých čo vyrábajú stany, že sú životu nebezpečné!" šťuknutím ho zapol a rýchlym pohybom ruky ním prebodol plachtovinu. Potiahol pero smerom nadol a vznikla tak diera z rozstrapkanými niktami po krajoch. Jason sa cez ňu prestrčil von. Nasledovala ho Sandra a Mindy. Keď som sa dostala na rad, začínal horieť Aaronov spacák a diera bola taká veľká, že som sa cez ňu poľahky pretiahla von. Všetci šiesti sme sedeli na ihličí, kým náš stan pomaly zachvacovali plamene a až po pár minútach dýchania potrebného na upokojenie nám napadlo, že by sme jediné známky civilizácie tu v lese, nemali nechávať len tak napospas živlom. Všetci okrem Sandry, ktorá bola večer taká opitá, že sa zabudla vyzuť, sme však boli len v ponožkách, Mindy dokonca bosá a okrem vody na pitie sme nemali absolútne nič, čím by sa dal hasiť oheň. Jason si rýchlo nazul svoje najkové tenisky a ešte s rozviazanými šnúrkami začal zbesilo dupať po zvyšujúcich sa plameňoch. Max sa k nemu onedlho pridal a turistické topánky ničili oheň ešte o čosi rýchlejšie.

"Mali by sme ísť po nejakú vodu." povedal Aaron a nečakal na naše prihlúple dotazy -Mindy vyzrala, že ich má hneď niekľoko- len sa rozbehol k jazeru. Sandra ho hneď nasledovala, obiehajúc mňa a svoju sesternicu, než sa obujeme a pridáme k záchrannej akcii. Našuchla som si tenisky a ozlomrkrky som kľučkovala pomedzi stromy.
"A kam ju akože naberieme?!" neodpustila si Mindy.

"Na seba!" odsekol jej Aaron s kamennou tvárou a vyzliekol si mikinu, ktorú hodil do vody. Bol to hlúpy nápad. Vážne hlúpy a veľmi kontraproduktívny, ale naozaj sme nemali vodu z jazera ako inak preniesť. Potiahla som zips na svojej mikine a onedlho pristála na vodnej hladine. Nasledovalo ju aj čierne tielko. Keď som si ho prevliekala cez hlavu, cítila som ako sa červenám, no bolo to nevyhnutné. Sandra opatrne vybrala svoje mokré oblečenie stočené do guče a pritisla si ho k holému bruchu snažiac sa zakryť srdiečkovú podprsenku. Mindy otáľala dlhšie ako my dve a Maxovu mikinu zo seba zhodila až vtedy, keď sme sa rozbeli na odchod. Hodila som mokré oblečenie na zem a vzala som z kôpky kvapkajúce tielko. Ráznym pohybom som ho vyžmýkala a potom som sťažka vytláčala každú jednu kvapku vody z mojej mikiny. Tá Sandrina ružová jej absorbovala asi päkrát viac a na tlejúce zvyšky sa spustil prameň vody. Opäť sme tam všetci len tak stáli a civeli na tú čiernu pohromu na zemi, uzavretí vo svojich myšlienkach. Napäté ticho prerušilo až Jasonove obdivné hvizdnutie

"Kámo...práve si vyzliekol viac báb ako za celý tvoj doterajší život!"
Pohľadom som prebehla po nás troch. Sandra s mokrými končekmi dlhých vlasov prilepenými na premočenej ružovej podprsenke so srdiečkami. Po bruchu jej stekali kvapky vody z mokrého trička, ktoré ešte stále zvierala v rukách. Mindine svetlosivé tričko s obrovským mokrým fľakom na hrudi ju obopínalo, mejkap zo včera (nevedela som, že nejaký mala ale očividne áno) sa jej roztiekol a na kolene legín mala dieru, pričom mala lýtka posiate bodliakmi. Mne z copu vykĺzlo množstvo vlasov, ktoré sa mi lepili na čelo, mokrým tričkom som si zakrývala hrudník, aby niekto nevidel červenú čipkovanú podprsenku a džínsy som mala do nikty mokré, akoby som sa pocikala. Vyzerali sme ako tri trosky. Ako tie, čo nájdu spať na gauči v cudzom dome po brutálnej párty. Aaron mu len venovaľ pohľad s podvihnutým obočím a začal sa venovať narobeným škodám. Odtiahol mokrú sčernenú plachtu stanu a v jej útrobách objavil tri takmer funkčné spacáky, ak teda nerátam, že boli mokré a jeden mal na konci prehorenú dieru.

"Čia to bola chyba?!" Mindy uprela svoj ostrý pohľad na nás štyroch, bezprizorne postávajúcich obďaleč.
"Kto bol posledný pri ohni?!" zavrčala znova, no nikto nevdel. Nikto si to nepamätal pretože zmyslové vnímanie bolo značne utlmené a nikto nemyslel na to, aké podstatné je poriadne zahasiť pahrebu. Spomenula som si na Jasona ako hádže guču igelitov z jedla do pahreby a na podpaľujúcu sa plastovú misku, no ostala som ticho. Nebolo treba aby sme sa tu navzájom začali obviňovať.

"To je predsa jedno!" zamrmlala Sandra zmierlivo a opäť sme sa všetci zahľadeli na žalostné pozostatky nášho niekdajšieho mini domova.