Let's go camping

6.

S prezliekaním bol drobný problém. My tri sme sa napchali do stanu a hoci sa mi ani najmenej nepáčilo zdieľať priestor s Mindy a dokonca ani so Sandrou, pretože skrátka neznesiem, aby ma niekto videl vyzlečenú. Ani jednej z nás to nebolo po chuti a jednostaj niektorá z nás jačala, aby sa tie ďalšie otočili, alebo pišťala čosi v zmysle "zasrané háčiky" alebo "neznášam bikiny, ktoré sa zaväzujú". Zvonku to muselo znieť čudne, hlavne pre nezasvätených, no myslím, že chalani z nás mali poriadnu komédiu. Nebola som si istá ich zostavou. Jason chodil o ročník vyššie spolu s Aaronom, ktorý však už raz prepadol a Max....ach, Max. Prečo tu musí byť?!

"Dobre, vzdávam to!" vyliezla som von a navliekla som si na seba aspoň tričko.

"Na tvojom mieste by som sa aj obul." poradil mi polonahý Aaron,ktorý si na bosé nohy naťahoval vyprašivené modré conversky.

"Och, vďaka za radu pán múdry!" prevrátila som očami, no tiež som si ledabolo nazula svoje plátenky. "Kde je Jason?"

"Šiel šťať, prečo?" Sandra sa vydriapala zo stanu a nechápavo sa snažila nájsť niť našej krátkej konverzácie.

"A Max?" neunúvala som sa odpovedať na otázku, bolo jasné, prečo sa to pýtam.

"Aj ten." Aaron si zo zadku oprášil ihličie v ktorom doteraz sedel.

"Šli spolu?" uškrnula som sa a Aaron sa krivo zaškeril.

"Och! Tvoj brat mi Jasona zabije!" Sandra sa ani neunúvala skryť svoje bočné úmysly pred svojim bratrancom, alias Jasonovým najlepším kamarátom. Ten len prevrátil oči a pozrel do zeme, akože tam nie je a pokojne sa môžme baviť o tom, o čom by sme sa bavili, aj keby sme boli samé.

"Úprimne....Max nie je zase až taký dobrý bitkár." pochybovačne som sa uchechtla.

"Ale som!" opáčil mi Max, keď sa objavil. Vyšiel odkiaľsi spomedzi stromov. Tiež mal na sebe len červené plavky a čierne tenisky. Podľa mňa majú chalani akýsi šiesty zmysel na to, ako prežiť v divočine bez toho, aby sa to museli učiť. Mindy však nebola chlapec, takže jej táto zručnosť chýbala. Alebo jej skrátka chýbal rozum. To skôr. K jazeru šla len v čierno-zlatých bikinách, jemne našľapujúc na kamene a korene stromov, aby sa jej čosi nezapichlo do chodidla. Vďaka nej nám cesta trvala približne tri krát dlhšie ako by nám trvalo, keby sa obula. Obloha mala zvláštnu farbu, niečo medzi ružovou a fialovou a napriek tomu, že už bol pomerne neskorý večer, vzduch bol stále príjemne teplý. Zhodila som z nôh topánky a chystala som sa rozbehnúť do vody.

"Na tri..." zvolal Jason a odštartoval nás. Najskôr som sa naplno rozbehla s nimi, no zabrzdila som ešte pri kraji, tesne po tom, čo sa moje palce dotkli vody. Nech sa tam tí idioti hodia sami! Voda bola príšerne studená namočila som sa len po kolená a tak som stála asi pätnásť minút klebetiac so Sandrou o tom, že nabudúce so sebou naozaj nevezmeme nikoho. Myslím že ju k tomuto rozhodnutiu prinútila prítomnosť Maxa, ktorý sa tváril, že by Jasona najradšej utopil. Neviem prečo Jasona nemal rád, ale proste to tak bolo. Nesnažila som sa na to prísť, pretože okrem toho, že ma to nezaujímalo, bolo to prirodzené. Buď vám je niekto nesympatický, alebo skrátka povie alebo spraví niečo, čím si vás znepriatelí. Taký je život.

"Och, ale pozri naňho!" Sandra sa slastne zaškerila žmúriac na Jasonov hrudník. Vypracovaný. Opálený. Úžasný.

"Ja tie bicepsy vidím až odtiaľto!" pridala sa Mindy. Uškrnula som sa. Napriek svojej dutosti občas vedela, čo povedať.

"A tie vlasy!" dodala som zasnene a Sandra do mňa štuchla studeným lakťom. Vždy to robila, pretože ja som vždy ako prvé reagovala na vlasy. Bol to môj osobný drobný fetiš. Jasonove vlasy boli famózne. Niečo medzi blond a hnedou, dokonale zastrihnuté, uličnícky strapaté, no očividne upravené. Keby som mohla, zaborila by som do nich prsty a to okamžite. Aaronove vlasy boli na počudovanie normálne. Keď bol ešte Maxov spolužiaka zopár ráz sa na niekoľko minút ocitol u nás doma, vždy mal na hlave nejakú katastrofu. Akoby sa holiaci strojček naštval a pokúsil sa zožrať jeho hlavu. Teraz mal účes na "ráno som sa zobudil presne takto" a celkom mu to sedelo. Určite viac ako "zaútočili na mňa nožnice". Maxove vlasy nemôžem zhodnotiť na podobnej úrovni, pretože je to môj brat a tiež preto, lebo ho jeho vlasy zaujímajú asi ako starostlivosť o nechty na nohách-minimálne. Nemal také svetlé vlasy ako ja a navyše by už potreboval ostrihať. Teda....Max by potreboval ostrihať už od doby, kedy sa konce jeho vlasov dotkli jeho ramien a to už je nejaký ten piatok. Jason teda jasne víťazil, aspoň čo sa vlasov týka.