Let's go camping

10.

"Panebože!" zvískla moja priateľka a ozlomkrky sa rozbehla dopredu. Obehla mňa, preletela okolo Aarona a jej zadok v ružových šortkách sa stratil medzi stromami.

"Čo je?" zakričala som za ňou a tiež som sa rozbehla. Vetvičky mi bičovali nohy, ruky, všetko, no keď som ju uvidela, musela som sa rozosmiať. Sandra kľačala na kolenách v ihličí a symbolicky objímala náš mini stan.
"Už ťa nikdy neopustím, sľubujem!" povedala veľmi romantickým hlasom. Aaron nás dobehol a uškrnul sa. Zhodil ruksak na zem, vyzliekol si spotené tričko a s pocitom zásluh vytiahol z Jasonovho chladiaceho boxu pivo v plechovke. "Som skvelý." pochválil sa a odpil si.

"Myslím, že by sme mali zavolať Jasonovi, či ešte žijú." podotkla som a začala som sa hrabať vo svojom ruksaku. Aaron mi s nevôľou, najmä, keď zbadal svoju sesternicu ako si dychtivo vyťahuje mobil a slniečkovsky sa usmieva na displej, nadiktoval Jasonove číslo.
"Bože Sandra...." pokrútil hlavou a ja som sa vzdialila zopár krokov od ich debaty. Odkazový tón však hlásil, že dané číslo, je momentálne nedostupné, čo chápem, pretože ja sama som mala dosť blbý signál. Skúsili sme teda Mindine, ktorá po asi siedmych zazvonenich našťastie zdvihla a svojim vysokým hlasom začala šveholiť, že sú už dole pri jazere, akurát že na druhej strane a onedlho sú tam. V pozadí bol počuť Jasonov a Maxov rehot a ja som si na pár sekúnd pomyslela, že to ani nemohla byť Mindy a chalani, ale nejaké ich mimozemské verzie. Neexistovalo, aby sa Max spriatelil s Jasonom. To by skôr ľad začal horieť.

"Myslím, že niekomu tam bolo veselo." poznamenala som a ľahla som si na zem vedľa Sandry, ktorá práve Aaronovi vysvetľovala, prečo si myslí, že je Jason super chalan. Jej najpodtstnejšie argumenty boli že je sexy a že má super úsmev, čo by mňa teda rozhodne nepresvečilo. Navyše si myslím, že Aaron vie, že Jason je fajn, keďže sú najlepší priatelia-pochopiteľne to vie.

"Jedlo?" opýtala som sa a a zo Sandinho ruksaku som vylovila nejaké typicky nezdravé stanovačkové konzervy s rajčinovou omáčkou a mäsom pochybného pôvodu.

"Ach, vezmeš si ma?" Aaron sa chytil za srdce a krivo sa usmial s oddaným pohľadom venujúc otázku nevdeno či mne, alebo plechovke.

Jason založil oheň svojim zipp zapaľovačom a onedlho sme sa už všetci lačne zhromažidili okolo ohniska.

"Nie som si istý, či je tu dovolené zakladať oheň." zamračil saMax kresliac si do zápisníku.

"Keď sa ti nepáči, nemusíš jesť!" odvrkol Jason. S Maxom na seba chvíľu výhražne zazerali, no celú dramatickú situáciu prerušila Mindy, ktorá hodila jednu z plechoviek do ohňa tak, ako to už predtým urobil Aaron a vrhla sa na zem k môjmu bratovi. Stavím sa , že sa jej pri tom náhlom pohybe do voľných kraťasov dostalo dosť veľa ihličia, no nedala to najavo, len sa naklonila bližšie a tvár sa jej rozžiarila.
"To je úžasné!" Max jemne podvihol obočie, no venoval jej úsmev.

"Vedel by si nakresliť aj mňa?" jej hlas sa prepol do zvodných tónova venovala mu úsmev ktorý by nemal vidieť nikto iný. Bol to jeden z tých úsmevov, ktorý patril len jemu. Opäť s Maxom flirtovala a vo mne to začínalo kypieť. No nebola som jediná, ktorá sa chystala vybuchnúť. Plechovka v pahrebe sa s tichým pukotom pomaly vydula.

"Jason?" Sandra sa rýchlo postavila a z naoko rozumenej vzialenosti civela do pahreby, no potom zase pricupitala bližšie "Je to v poriadku?" kývla na plechovku, ktorá vzdialene pripomínala ručný granát.

"Nie je!" vyhŕkol Jason a cúvol ďalej.

"Myslím, že to onedlho vybuchne!" poznamenala som s drobnou panikou v hlase. Max, ktorý doteraz venoval pohľad len svojej kresbe a možno občas Mindy, sa strhol a vysokočil na nohy, čím svojej budúcej možnej obdivovateľne, najotravnejšiemu stvoreniu pod slnkom, Mindy Samuellsovej omylom kopol do kolena a ona sa hlboko ranene zadívala na nadutú plechovku, ktorá pukotala čoraz hlasnejšie. Vedeli sme, že vybuchne, no ani jeden z nás sa z akéhosi dôvodu nepohol, len sme tam tak stáli a čumeli na to, až dokým sa to naozaj nestalo. Plechovku s cvaknutím rozthlo a než som odvrátila hlavu, uvidela som oranžovú tekutinu ktorá sa rozletela naokolo. O pár skúnd som ju už aj cítila na svojom lýtku. Bola žeravá a do očí mi vyhŕkli slzy.

"Doriti!" Vyletel Max a dlaňou si zotrel chladnúcu zmes z trička.

"Bože to je ale...." Sandrina tvár zamrzla v bolestnom kŕči a oranžová brečka jej pomaly stekala zo stehna na koleno. Malý fliačik mala aj na lakti a na kľúčnej kosti sa jej rozprskla veľká machuľa. Jason nič nehovoril no šúchal si ľavé predlaktie šialenou rýchlosťou a so sánkou pevne zaťatou, takže bolo jasné, kam ho omáčka zasiahla. Jediná z nás čo sme boli okolo ohňa, kto zostal v poriadku bola Mindy, ktorá len prekvapene pozerala na syčiace a černajúce zvyšky jej večere v pahrebe a nechápala, čo sa to stalo.

"Voda, treba to schladiť!" vyhŕkol Max, rýchlo si prevliekol špinavé tričko cez hlavu a zahadzujúc ho na zem sa rozbehol k jazeru. Všetci sme ho veľmi rýchlo nasledovali. Zmätený Aaron s kôpkou vetvičiek sa za nami len obzrel a neriešil, čo presne sa stalo, až dokým sme sa nevrátili nazad k stanu. Všetci sme na sebe mali červené spálené fľaky. Ten na Maxovom hrudníku bol fakt veľký a Sandra na tom bola príšerne- do vody sa hodila celá a teraz kráčala lesom ako také mokré chúdiatko. Z vlasov jej stekala voda, oblečenie sa jej lepilo na telo a tenisky vydávali smiešny čvachtavý zvuk.

"Mindy!" zasyčala na svoju sesternicu. "Ty si neuvoľnila vrchnák?!" zakričala jej rovno do prekvapenej tváre. Mindy najskôr zbledla, potom očervenela a potom opäť zbledla "Nie....a to sa malo?"

Sandra si tľapla dlaňou po tvári a s hlbokým nádychom chrlila slová "Je to tam napísané. Aj nakreslené. Všetci vedeli, že sa to má robiť. Mindy, preboha, ja viem, že si sprostá, ale až takto?!" Po tejto vete všetko v lese stíchlo. Sandra akoby si prvých pár sekúnd ani neuvedomovala, čo povedala, no potom prekvapene vyvalila oči, akoby sama neverila, že to povedala nahlas. Že povedala nahlas to, čo sme si mysleli. Samozrejme, všetci si jednostaj nadávame do blbcov a idiotov a debilov a ktoviečoho ešte, ale vždy si to hovoríme naschvál. Chceme sa navzájom naštvať, uraziť a priviesť do nepríčetnosti, no nie rozplakať. No to bolo presne to, čo Mindy urobila. Rozrevala sa. Nahlas. A potom sa rozbehla do lesa.

"Mindy!" zakričal za ňou Aaron, no potom mávol rukou "Vráti sa, nechala si tu mobil." Trochu ma to prekvapilo, pretože Aaron sa v poslednej dobe správal ako starostlivý starší brat.

"Sandra si normálna?" vyletel na svoju sesternicu.

"Bože, tak mi to vykĺzlo!" rozhodila Sandra urazene rukami a potom sa zatvárila dotknuto "A všetci vieme, že je to pravda!" Potomto jej vyhlásení sme všetci mlčali a nedokázali sme sa pozrieť jeden druhému do očí. Sama som sa Sandre sťažovala, že jej sesternica je totálne pripečená trúba, ktorá očividne nerozmýšľa nad ničím iným, než ako zbaliť Jasona, alebo Maxa. Poobzerala som sa po lese a pomaly ale isto som si začínala myslieť, že sa to tu strháva na dosť zlú atmosféru...a to nikdy nebola ktovieako priaznivá!

"Nepôjdeme za ňou?" opýtala som sa opatrne. Dosť ma prekvapilo, že som sa to spýtala práve ja, keďže som bola na popredných priečkach ľudí, čo vlastne chceli, aby zmizla.

"Nie." Sandra si bojovne prekrížila ruky na hrudi a vyčítavo na mňa pozrela. Akoby som ju zradila. Bodol ma osteň ľútosti, no vystriedala ho slabá obava o život tej blbky a tiež hnev na to, že sem títo blázni vôbec prišli.

"Ee." pokrútil hlavou Max a natiahol si čisté tričko.

"Mhm....nie." Jason vyžmýkal svoje tielko do pahreby, ktorá so syčaním zhasla.

Aaron zostal ticho, len mi venoval ustarostený pohľad. Potom sme sa však všetci mlčky venovali jedlu.