Princezná Vlkov

Morri #2

To dievča bolo zvláštne. Aj napriek opätkom, nafarbeným vlasom a očnej linke si vzalo lopatu a pomáhalo mi pri koňoch. Gumičkou si zviazala horné vlasy do guličky aby jej napadali do tváre. Uškrnula som sa.

„Čo ti je vtipné?"

Je možné že videla, ako si ju obzerám? Nie. Veď pracovala a sústavne hľadela na zem. Nemohla má vidieť. Ako toto vedela?

„Zem volá Morri."

„Je to hlúpa prezývka," zamraučala som.

„Máš krásne meno."

Prekvapene som na ňu hľadala ale ona ďalej pracovala. Prehodila lopatou piliny do fúrika a oprela sa o lopatu. Poobzerala som sa. Jej box bol hotový rovnako ako môj.

„Vyhodím to," povedala som a prešla k dvierkam v drevených schodoch vedúcim do sedlovňe a k senu. Otvorila som ich. „Ty zatiaľ dosyp piliny dobré?"

Prikývla a stratila sa v dvierkach. Ja som zvala fúrik a zamierila za stodolu, kde som ho preklopila a vychádzala všetky konské výlučky na obrovskú kopu pri plote.

Vrátila som sa a oprela fúrik o stenu. Kiera už zatvárala dvierka pod schodmi. Spolu sme rozhrnuli piliny a potom som sa k nej otočila. „Dobre. Ďakujem ti. Teraz ti to splatím tou matikou."

„Klamala som."

Prekvapene som na ňu zostala hľadieť a čakala som čo povie ďalej. V čom klamala?

„V matike som dobrá. Ten kamarát, čo stál so mnou na parkovisku, pamätáš si ho?"

Zamyslela som sa nad tým a vybavila si hnedovlasého chlapca. Prikývla som.

„To je Sidney. Páčiš sa mu. Chcel, aby som vás zoznámila."

„Ale najprv si zoznámila mňa s tebou."

„Tak nejako," prikývla a čakala.

Začala som sa smiať. Kiera sa pridala a tak sme tam stáli a smiali sa. Bolo to hlúpe a tým mi to pripadalo ešte vtipnejšie. To dievča sa mi začínalo páčiť.

„Dobre, rada sa s tvojím kamarátom zoznámim ale nie som na mladších," povedala som keď ma prešiel záchvat smiechu.

Na to sa Kiera začala znovu smiať a jej nákazlivý smiech znovu dostihol aj mňa.

Po pár minútach sme sa rozhodli vyliezť hore schodmi, kde sme sa napili.

„Čo povieš na menšiu vychádzku?" spýtala som sa a kývla ku koňom.

„Nie som dobrý jazdec," priznala.

„To je v pohode, vezmeš si Fey. To je najkludnejší kôň na planéte," povedala som a vzala uzdy. požičala som jej nejaké veci, aby sa prezliekla a zliezla som dolu.

Nauzdila som kone a potom som pomohla Kiere vysadnúť. Nakoniec som naskočila ja a krokom sme sa vybrali po pozemku. Ostatné kone nám šli v pätách.

„Čo je ten tvoj kamarát vlastne zač?"

„Takto bez sedla cítim každý pohyb jeho kostí. Je to hnus," zamrmlala. „Sid má sedemnásť. Jeho rodičia sú priatelia mojich a tak ďalej. Poznáme sa odmalička. A v poslednej dobe spolu trávime veľa času. Je to skvelý chalan."

„A čo ten z prednášok, to je priateľ?" spýtala som sa len preto, aby sme sa mali o čom rozprávať. Chcela som sa o nej dozvedieť viac.

„To je Seth. Je to tiež kamoš z dectva. Tiež rodinný známy. Aj so Sidom a ďalšími sme taká partička. Ak chceš, vezmeme ťa cez víkend s nami na bazén. Sidney má chatu mimo mesta. Často tam chodíme.

„Ďakujem ale ja nepijem. Asi by som tam nemala čo robiť. Nie so. Veľmi na párty."

„Nikto z nás nepije. Je to skôr opekačka, ale vezmi si aj plavky. Možno sa ti to zapáči. A ver mi, že to nie je párty. Je to interná akcia. Si oficiálne pozvaná. Ak máš záujem dám ti zajtra adresu."

Zamyslela som sa. Čo také zlé sa môže stať? A koniec koncov, mama ma neustále napomína že by som po večeroch nemala chodiť sama po lesoch. Možno by to nebol najhorší nápad. A keď to bude zlé, môžem kedykoľvek odísť. Presviedčala som sa a nakoniec som jej prikývla. „Dobre zvážim to."

Kiera sa očividne potešila. „Som rada že si súhlasila. Sid bude nadšený."

„Nesnaž sa Kiera," upozornila som ju a ona len mykla ramenom.

„Neprovokuj, viem tvojho koňa dostať do pohybu."

„Už poslúcham," povedala a spokojne sa držala koňa.