Princezná Vlkov

Gilly

„Čo si mu povedala?" spýtal sa Sid Kiery.

Kiera sa namiesto odpovede pozrela na ruky a začala sa hrať s nechtami. Sid to skúsil znovu. „Kiera čo si mu povedala?!"

Kiera pokrútila hlavou, na čo som vstala a zdrapla ju zozadu za vlasy. Boli jemné a voňali po citrónoch. Blond končeky sa zmiešali s jej hnedými vlasmi. Zapišťala, jej koža na tvári sa natiahla a celá zružovela. Sidney na mňa škaredo pozrel, na čo som Kieru ešte silnejšie potiahla.

„Povedz mi, čo si mu povedala," zavrčal a naklonil sa k nej.

„Nič. Prisahám. Len nech sa snaží. Nič som mu nepovedala."

„Ak sa jej niečo stane, nezomrie len Seth. Zomrieš aj ty a potom aj my ostatní," povedal a chytil ju za bradu.

Keď sa správal takto, pripadal mi starší. O dosť starší než ja, a to som od neho bola staršia o sedem rokov. Najstaršia a vždy som sa pri ňom cítila taká malá. Páčilo sa mi, keď jeho hnedé oči zostarli a tváril sa tak, vážne.

Kiera v mojich rukách len zastonala a tak som ju pustila. Sid na mňa kývol a ja som sa pobrala od nich preč. Zastala som pri Jassovi, oprela sa o drevený stĺpik altánku a hľadela na Sida diskutujúceho s Kierou.

„Čo sa rieši?" spýtal sa Jasse s plnými ústami. Škaredo som na neho pozrela a on len výstrel ruky pri hlave a otočil sa na odchod. Chcela som sa mu ospravedlniť, no nemohla som si to dovoliť. Tak som ho nechala nech znovu ustúpi o dva kroky.

„Čo si o nej myslíš? Rozprával si sa s ňou?" pokúsila som sa mu ospravedlniť takto, bez priamych slov.

Jasse sa na mňa usmial. Prijal to. „Áno. Je milá. Celkom v pohode baba. Čo ty?"

„Nepáči sa mi," odpovedala som a hľadela na Sida, kráčajúceho k nám.

„Tebe sa nikdy nikto nepáčil," odpovedal.

„To je moja práca," uškrnula som sa na neho a vybrala sa Sidovi naproti. Znovu vyzeral na šestnásť. Uvoľnila som sa.

„Tak čo?"

„Nemusela si byť taká tvrdá," povedal.

„Ty nesmieš byť taký mäkký," odvetila som a zastali sme spolu pri strome, ďaleko od ostatných.

„Nepovedala mu nič. Podľa nej. Ak jej ublíži," nedokončil.

„Tak pome za nimi."

„Poslal som tam Zoey. Dúfam že nie neskoro."

„Myslíš že sa zmenil?" oprela som sa o strom.

Zasmial sa. Smutne. „Pochybujem."

„Mám otázku," povedala som a otočila sa k nemu. Bol odo mňa len malý kúsok a chcela som sa k nemu nakloniť a pobozkať ho, no musela som sa ovládnuť.

„Počúvam," pozeral sa na chatu.

„Čím je to dievča také vínimočné?"

Prekvapene na mňa pozrel. Pokračovala som. „Prečo ju nemôžeme zabiť? Čím je taká zvláštna?"

Sid sa oprel o strom vedľa mňa a začal sa nohou hrabať v zemi. Bol tak neskutočne blízko, že som cítila jeho vĺčiu vôňu, miešajúcu sa s tou ľudskou. Vytváralo to spolu niečo neskutočne príťažlivé. Odtlačila som sa rukou od stromu a postavila sa do väčšej vzdialenosti. Zdalo sa, že si to nevšimol.

„Neviem," priznal.

„Nevieš?!"

„Nie. Ale otec to vie. Vie prečo ju musíme chrániť, no nepovedal mi to."

„Spýtal si sa?"

„Len ty si dovolíš pýtať sa svojho alfu. Vieš že môj otec je iný ako som ja."

„Viem," priznala som a podišla k nemu. Aj na jeho vek bol odo mňa vyšší a možno to bolo tým, že ja som bola nízka. Položila som mu ruku na plece. „Si lepší."

Usmial sa a prikývol. Potom sa zahľadel na niečo za mnou. Pootvoril pery a zostal prekvapene stáť. Otočila som sa.

Stál tam Seth s tou babou. Smiala sa a rozprávala s ním. Všetci sa na nich na okamih pozreli a potom sa vrátili naspäť k tomu čo robili. Za nimi sa z chaty vynorila Zoey. Zišli ku grilu, ku Kiere. Zoey zapichla oči za mňa, určite na Sida, potom pokrútila vĺčou hlavou. Zbehla po schodoch a stratila sa v lese.

Tessa :)